Neodvedenie dane a poistného § 277 Trestný zákon

Neodvedenie dane a poistného podľa § 277 Trestného zákona – čo vám hrozí a ako sa brániť?

Aktualizované: marec 2026

Citácia aktuálneho znenia § 277 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon (účinné od 06.08.2024):

• (1) Kto v malom rozsahu zadrží a neodvedie určenému príjemcovi splatnú daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré zrazí alebo vyberie podľa zákona, v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
• (2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) závažnejším spôsobom konania, alebo b) vo väčšom rozsahu.
• (3) Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak činom uvedeným v odseku 1 spôsobí značnú škodu.
• (4) Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo veľkom rozsahu.

Podľa § 277 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon (ďalej len "TZ") platí, že ak v pozícii zamestnávateľa zrazíte svojim zamestnancom z hrubej mzdy daň alebo odvody a tieto peniaze úmyselne nepošlete štátu, dopúšťate sa trestného činu neodvedenia dane a poistného. Ak zadržaná suma presiahne 700 eur (čo zákon označuje ako malý rozsah), hrozí vám trest odňatia slobody na 6 mesiacov až 3 roky.

Laicky povedané, pri tomto trestnom čine narábate s "cudzími peniazmi". Zákon vás poveril, aby ste určitú sumu vybrali (napríklad zrážková daň) alebo zrazili z platu zamestnanca (sociálne a zdravotné odvody) a odviedli ju na účet príslušnej inštitúcie. Ak si tieto peniaze necháte a použijete ich na chod firmy alebo vlastnú spotrebu, konáte protiprávne. Dobrou správou je, že slovenské právo aj pri tomto čine umožňuje využiť účinnú ľútosť – ak chýbajúce peniaze včas doplatíte, trestnosti sa môžete vyhnúť.

Čo hovorí zákon a aké sú podmienky

Základným znakom tohto trestného činu je to, že neskrývate svoju povinnosť, nefalšujete účtovníctvo, ale svoju zákonnú povinnosť odoslať peniaze jednoducho a úmyselne nesplníte.

Aby išlo o trestný čin, musia byť splnené tieto podmienky:

• Odvádzate "cudzie" peniaze: Trestný čin sa týka len tej časti odvodov a daní, ktoré zrážate inému (napríklad zamestnancovi). Netýka sa to odvodov, ktoré platí zamestnávateľ sám za seba.
• Disponovanie prostriedkami: Súd musí dokázať, že ste mali na účte dostatok peňazí na to, aby ste uhradili hrubé mzdy (vrátane odvodov), ale vy ste sa rozhodli peniaze použiť na iný účel.
• Úmysel získať prospech: Neodvedenie musí byť úmyselné s cieľom získať pre seba alebo iného neoprávnený prospech (§ 277 ods. 1 TZ).
• Rozsah: Zadržaná suma musí byť vyššia ako 700 eur (§ 125 ods. 1 TZ).

Ako to bolo upravené v minulosti (Historický vývoj)

Tento paragraf si prešiel viacerými zásadnými zmenami, preto je mimoriadne dôležité vedieť, kedy presne sa skutok stal.

Ako to bolo do 30. septembra 2012: V minulosti tento paragraf postihoval nielen neodvedenie dane a odvodov, ale aj situácie, keď si niekto podvodne uplatnil nárok na vrátenie DPH (takzvaný nadmerný odpočet). Od 1. októbra 2012 sa však neoprávnené vratky DPH vyčlenili do samostatného trestného činu – Daňový podvod podľa § 277a TZ. Od tohto dátumu do prvej vety § 277 TZ pribudla podmienka "v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech".

Ako to bolo do 5. augusta 2024: Do tohto dátumu boli tresty výrazne prísnejšie (v základe 1 až 5 rokov väzenia) a hranica pre vznik trestného činu (malá škoda) bola len niečo vyše 266 eur.

Ako je to dnes (od 6. augusta 2024): Novela Trestného zákona znížila trestnú sadzbu v prvom odseku na 6 mesiacov až 3 roky. Najzásadnejšou zmenou je však posun hraníc rozsahu činu. Trestný čin vzniká až vtedy, keď neodvedená suma presiahne 700 eur (malá škoda). Prísnejšia sadzba nastupuje pri väčšom rozsahu (nad 20 000 eur), značnej škode (nad 250 000 eur) a veľkom rozsahu (nad 650 000 eur). Vďaka zásade uplatňovania priaznivejšieho zákona (§ 2 ods. 1 TZ) sa tieto miernejšie hranice vzťahujú aj na staršie, doteraz právoplatne neuzavreté prípady.

Na čo si dať pozor v praxi

Častou chybou je zamieňanie si troch rôznych paragrafov:

• Skrátenie dane (§ 276 TZ): Štát aktívne klamete (napríklad fiktívnymi faktúrami), aby vám vypočítal nižšiu daň.
• Neodvedenie dane a poistného (§ 277 TZ): Priznávate pravdu, máte peniaze, ale zrazené peniaze patriace iným (napr. zrážky z platu zamestnancov) štátu nepošlete.
• Nezaplatenie dane (§ 278 TZ): Priznáte pravdu, ale nezaplatíte svoju vlastnú daňovú alebo odvodovú povinnosť.

Ak podnikateľ jednoducho nemá peniaze na výplaty a na účte mu svieti nula, nemôže spáchať trestný čin neodvedenia dane, pretože mu chýbajú prostriedky. O trestný čin by išlo vtedy, ak by mal peniaze na celé hrubé mzdy, no vyplatil by zamestnancom len čistú mzdu a zostatok (zrazené odvody) by si nechal alebo použil na úhradu faktúr iným dodávateľom.

Čo rozhodli súdy

Judikatúra súdov prináša pre prax kľúčové závery. Najvyššie súdy konštatovali, že trestnosť neodvedenia odvodov je podmienená zistením, že zamestnávateľ mal k dispozícii potrebné finančné prostriedky, tieto zamestnancom z ich hrubých miezd reálne zrazil, ale použil ich na iné účely (porovnaj Rč 30/2001). Túto skutočnosť musia orgány činné v trestnom konaní dokázať.

Zaujímavý je aj pohľad na konateľov firiem. Súd rozhodol, že konateľ s. r. o. môže byť trestne zodpovedný za neodvedenie poistného len vo vzťahu k tým platbám, ktoré mali byť odvedené v čase výkonu jeho funkcie. Ak bol z funkcie odvolaný valným zhromaždením, jeho povinnosť zaniká dňom uvedeným v rozhodnutí, pričom samotný zápis výmazu konateľa do obchodného registra má už len deklaratórny význam (Rč 51/2005).

Rovnako nebudete stíhaný za neodvedenie, ak ste daň v rozhodujúcom období reálne zrazili a daňovému úradu aj poslali, no správca dane túto prijatú platbu účtovne započítal na úhradu vášho staršieho dlhu a vykazuje vás tak naďalej ako neplatiča pre aktuálne obdobie (Rč 20/2005).

Praktické kroky: Ako postupovať pri podozrení

• Skontrolujte, či ide o vaše alebo cudzie peniaze. Uistite sa, či chýbajúca platba predstavuje vaše vlastné odvody, alebo odvody, ktoré ste zrazili zamestnancovi.
• Preverte výšku chýbajúcej sumy. Skutok je trestným činom len vtedy, ak dlžná suma (zrazená inému) presiahne sumu 700 eur.
• Uplatnite účinnú ľútosť. Podľa § 86 písm. e) TZ vaša trestnosť úplne zanikne, ak splatnú daň alebo poistné dodatočne zaplatíte najneskôr v nasledujúci deň po dni, keď ste sa na polícii oboznámili s výsledkami vyšetrovania.
• Konzultujte s advokátom. Trestné konanie v ekonomických veciach je zložité a preukazovanie toho, či ste reálne disponovali prostriedkami na účte, vyžaduje odbornú obhajobu.

FAQ – Často kladené otázky

Kedy sa dopustím trestného činu neodvedenia dane a poistného? Trestného činu sa dopustíte, ak ako zamestnávateľ alebo iný platiteľ zrazíte peniaze z príjmu inej osoby (napríklad odvody z hrubej mzdy zamestnanca) a úmyselne ich nepošlete štátu alebo poisťovni, hoci na to máte peniaze (§ 277 ods. 1 TZ).

Aký je rozdiel medzi neodvedením (§ 277) a nezaplatením dane (§ 278)? Zásadný rozdiel je v tom, čie peniaze štátu dlhujete. Pri neodvedení (§ 277 TZ) si nechávate cudzie peniaze (napr. daň alebo odvody vášho zamestnanca). Pri nezaplatení (§ 278 TZ) nezaplatíte svoju vlastnú daňovú alebo odvodovú povinnosť, ktorú máte ako podnikateľ znášať.

Čo ak som nemal peniaze na účte a zamestnancom som ledva vyplatil čistú mzdu? Aby ste mohli byť odsúdený za neodvedenie dane, súd musí dokázať, že ste mali dostatok peňazí na výplatu celých hrubých miezd, peniaze ste zamestnancom formálne zrazili, ale použili ste ich na niečo iné (Rč 30/2001). Ak ste boli objektívne v platobnej neschopnosti a nemali ste peniaze, nejde o tento trestný čin.

Funguje pri tomto čine účinná ľútosť a môžem sa vyhnúť trestu? Áno, slovenské právo ponúka veľmi ústretovú možnosť zániku trestnosti. Podľa § 86 písm. e) TZ trestnosť úplne zanikne, ak chýbajúcu daň alebo odvody (vrátane príslušenstva) doplatíte štátu najneskôr na druhý deň po tom, ako ste sa po skončení vyšetrovania oboznámili s jeho výsledkami.

Aké sú nové hranice škôd od augusta 2024? Po novele Trestného zákona (účinnej od 06.08.2024) je hranicou pre vznik trestného činu (takzvaný malý rozsah) suma nad 700 eur. Väčší rozsah začína od sumy prevyšujúcej 20 000 eur, značná škoda je nad 250 000 eur a veľký rozsah nad 650 000 eur (§ 125 ods. 1 TZ).

JUDr. Milan Ficek, advokát

Dobrý deň, chcel by som si u vás dohodnúť konzultáciu. Je to možné?