Daňový podvod podľa § 277a Trestný zákon

Daňový podvod podľa § 277a Trestného zákona – čo vám hrozí a prečo tu neplatí účinná ľútosť?

Aktualizované: marec 2026

Citácia aktuálneho znenia § 277a zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon (účinné od 06.08.2024):

(1) Kto neoprávnene vo väčšom rozsahu uplatní nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
(2) Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) a už bol za taký čin odsúdený, b) v značnom rozsahu, alebo c) závažnejším spôsobom konania.
(3) Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) vo veľkom rozsahu, alebo b) ako člen nebezpečného zoskupenia.

Podľa § 277a zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon (ďalej len "TZ") platí, že ak úmyselne požiadate štát o neoprávnené vrátenie dane z pridanej hodnoty (tzv. nadmerný odpočet DPH) alebo spotrebnej dane v sume prevyšujúcej 20 000 eur, dopúšťate sa trestného činu daňového podvodu. Za tento čin vám hrozí základný trest odňatia slobody na 6 mesiacov až 3 roky.

Laicky povedané, na rozdiel od iných daňových deliktov, kde štátu "iba" nezaplatíte to, čo by ste mali, pri daňovom podvode ste aktívny a žiadate peniaze priamo zo štátnej kasy na svoj účet, hoci na to nemáte reálny nárok. Typickým príkladom je predkladanie fiktívnych faktúr za služby, ktoré sa nikdy nestali, len aby ste si umelo vytvorili nárok na vrátenie DPH. Mimoriadne dôležitým a tvrdým faktom je, že na daňový podvod sa nevzťahuje inštitút účinnej ľútosti – ak na váš podvod štát príde, obyčajné vrátenie peňazí vás už pred trestným stíhaním nezachráni.

Čo hovorí zákon a aké sú podmienky

Daňový podvod chráni výlučne dva typy daní: daň z pridanej hodnoty (DPH) a spotrebné dane (napríklad daň z liehu, tabaku či minerálnych olejov). Netýka sa dane z príjmu. Aby orgány činné v trestnom konaní mohli vaše konanie kvalifikovať ako trestný čin podľa § 277a TZ, musia byť splnené tieto podmienky:

• Druh konania: Uplatnenie nároku na vrátenie dane z pridanej hodnoty (nadmerný odpočet DPH) alebo spotrebnej dane.
• Úmysel: Vyžaduje sa úmyselné konanie. Súd musí preukázať, že ste chceli pre seba alebo inú osobu získať peniaze, na ktoré ste nemali právo.
• Väčší rozsah: Trestný čin nevzniká pri akejkoľvek sume. Zákon vyslovene vyžaduje uplatnenie nároku "vo väčšom rozsahu", čo podľa § 125 ods. 1 TZ znamená sumu prevyšujúcu 20 000 eur.

Ako to bolo upravené v minulosti (Historický vývoj)

Trestný čin daňového podvodu prešiel v slovenskom práve zaujímavým vývojom. Do septembra 2012 vlastne ako samostatný paragraf ani neexistoval. Neoprávnené vratky DPH sa trestali podľa všeobecnejšieho § 277 (Neodvedenie dane a poistného).

• Ako to bolo od 01.10.2012 do 05.08.2024: Z dôvodu narastajúcich podvodov s DPH bol vytvorený špeciálny § 277a. Sadzby boli mimoriadne prísne: v základnom odseku hrozilo 1 až 5 rokov väzenia. Zároveň bola definícia "väčšieho rozsahu" veľmi nízka – trestný čin ste spáchali už vtedy, ak neoprávnená vratka DPH presiahla len 2 660 eur.
• Ako je to dnes (od 06.08.2024): Novela Trestného zákona priniesla zásadné zmiernenie. Trestná sadzba v základnom odseku klesla na 6 mesiacov až 3 roky. Ešte dôležitejší je však posun hraníc rozsahu trestného činu. Keďže zákon vyžaduje "väčší rozsah", podľa nových pravidiel (§ 125 TZ) musí podvodná suma presiahnuť 20 000 eur.

Prečo je to dôležité? Ak ste si v roku 2023 neoprávnene vypýtali od štátu vratku DPH vo výške napríklad 15 000 eur, podľa vtedy platného zákona išlo o dokonaný trestný čin daňového podvodu. Ak sa však váš prípad súdi dnes, súd musí podľa § 2 ods. 1 TZ použiť pre vás priaznivejšiu právnu úpravu. Keďže 15 000 eur dnes už nenapĺňa znak "väčšieho rozsahu" (ktorý je nad 20 000 eur), skutok už nenapĺňa základnú skutkovú podstatu daňového podvodu v zmysle nového znenia.

Na čo si dať pozor v praxi – Žiadna účinná ľútosť!

Toto je najčastejšia a najnebezpečnejšia chyba podnikateľov. Pri trestnom čine skrátenia dane (§ 276 TZ) alebo neodvedenia dane (§ 277 TZ) umožňuje zákon podľa § 86 písm. d) a e) TZ využiť inštitút účinnej ľútosti. Znamená to, že ak chýbajúcu sumu včas doplatíte, vaša trestnosť zanikne.

Pri daňovom podvode podľa § 277a TZ to však neplatí. Trestný zákon ho medzi trestnými činmi, pri ktorých možno aplikovať účinnú ľútosť, vôbec neuvádza. Ak si raz neoprávnene uplatníte veľký nadmerný odpočet, a daňový úrad alebo kriminálka na to prídu, stiahnutie žiadosti alebo vrátenie vyplatených peňazí vás už pred súdom neochráni. Trestný čin je dokonaný samotným uplatnením nároku.

Čo rozhodli súdy

Orgány činné v trestnom konaní nesmú len slepo skopírovať rozhodnutie daňového úradu o tom, že vám odpočet neuznal. Podľa § 7 ods. 1 Trestného poriadku si musí súd túto otázku vyhodnotiť úplne samostatne (porovnaj rozhodnutie R 27/1979). Taktiež platí, že za tento trestný čin nemusí byť stíhaný len samotný konateľ firmy. Z praxe súdov vyplýva, že páchateľom môže byť ktokoľvek (napríklad externý účtovník, šedá eminencia v pozadí alebo "biely kôň"), kto svojím úmyselným konaním spôsobil neoprávnené uplatnenie nároku na vrátenie dane (analogicky porovnaj rozhodnutie R 25/1968).

Praktické kroky: Ako postupovať

Ak ste podali daňové priznanie k DPH a s odstupom času zistíte, že vo vašom účtovníctve boli fiktívne alebo chybné faktúry, ktoré vám neoprávnene zvýšili nadmerný odpočet:

1. Konajte okamžite, kým nepríde kontrola. Ak podáte opravné alebo dodatočné daňové priznanie z vlastnej iniciatívy ešte predtým, než začne vyšetrovanie, preukazujete tým absenciu podvodného úmyslu.
2. Skontrolujte výšku sumy. Overte si u účtovníka, aká vysoká je sporná časť uplatneného odpočtu. Hranica pre tento trestný čin je dnes 20 000 eur.
3. Konzultujte s advokátom. Z dôvodu, že pri tomto čine nefunguje účinná ľútosť, je akékoľvek vysvetľovanie na polícii mimoriadne rizikové bez odbornej právnej prípravy.

FAQ – Často kladené otázky

Aký je rozdiel medzi daňovým podvodom a skrátením dane?

Pri skrátení dane (§ 276 TZ) si daňový základ umelo znižujete, aby ste štátu zaplatili menej. Pri daňovom podvode (§ 277a TZ) prechádzate do „útoku“ a od štátu aktívne žiadate vyplatenie peňazí, na ktoré nemáte nárok, vo forme vrátenia DPH alebo spotrebnej dane.

Od akej sumy ide o trestný čin daňového podvodu?

Od novely účinnej od 6. augusta 2024 sa tento trestný čin viaže na „väčší rozsah“, čo podľa zákona predstavuje sumu prevyšujúcu 20 000 eur. Do tohto dátumu to bola suma prevyšujúca len 2 660 eur.

Môžem sa vyhnúť väzeniu, ak neoprávnenú vratku DPH dodatočne vrátim?

Nie. Na trestný čin daňového podvodu (§ 277a TZ) sa nevzťahuje ustanovenie o účinnej ľútosti (§ 86 TZ). Vrátenie peňazí po odhalení orgánmi činnými v trestnom konaní vás pred trestným stíhaním nezachráni, môže však byť vyhodnotené ako poľahčujúca okolnosť pri ukladaní výšky trestu.

Koho môže polícia stíhať za daňový podvod vo firme?

Stíhaný môže byť nielen formálny konateľ spoločnosti, ale každý, kto sa na podvodnom uplatnení nároku úmyselne podieľal (napríklad skutočný majiteľ firmy, ktorý firmu riadi zo zákulisia, alebo účtovník, ktorý vedome vyhotovoval fiktívne doklady).

Čo sa stane, ak mi daňový úrad nadmerný odpočet DPH nevyplatí a rovno ho zamietne?

Trestný čin je dokonaný už samotným neoprávneným uplatnením nároku vo väčšom rozsahu. Znamená to, že ak aj štát peniaze nevyplatí, lebo daňová kontrola podvod včas odhalila, stále môžete byť plne trestne stíhaný za tento čin.

Tento článok má informatívny charakter a nepredstavuje právnu radu. Pre posúdenie vášho konkrétneho prípadu odporúčame konzultáciu s advokátom.

JUDr. Milan Ficek, advokát

Dobrý deň, chcel by som si u vás dohodnúť konzultáciu. Je to možné?