Daňový rezident SR 2026: kedy platíte dane na Slovensku z celosvetových príjmov

Daňový rezident Slovenskej republiky (daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou) je podľa § 2 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov fyzická osoba, ktorá má na území SR trvalý pobyt, bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiava aspoň 183 dní v kalendárnom roku. Stačí splniť jediné z týchto kritérií. Rezident zdaňuje na Slovensku celosvetové príjmy, nerezident len príjmy zo zdrojov na území SR podľa § 16.

Tri kritériá daňovej rezidencie fyzickej osoby

• Trvalý pobyt – zapísaný v evidencii obyvateľov. Samostatné a úplne postačujúce kritérium. Odsťahovanie do zahraničia bez odhlásenia trvalého pobytu rezidenciu neruší.
• Bydlisko – od 1. 1. 2018 definované priamo v § 2 písm. d) bode 1. Vyžaduje sa splnenie dvoch podmienok súčasne: osoba má na území SR možnosť ubytovania, ktoré neslúži len na príležitostné ubytovanie, a zo všetkých okolností vrátane osobných a ekonomických väzieb možno usudzovať, že jej úmyslom je trvalo sa v tomto obydlí zdržiavať. Vlastníctvo sa nevyžaduje – stačí nájom, podnájom aj bezplatné užívanie, ak je byt trvale k dispozícii.
• Obvyklé zdržiavanie sa – test 183 dní – posudzuje sa kalendárny rok, súvisle alebo v niekoľkých obdobiach, pričom sa započítava každý, aj začatý deň pobytu (deň príchodu aj deň odchodu).

Právnická osoba je rezidentom SR, ak má na území SR sídlo alebo miesto skutočného vedenia – teda miesto, kde sa prijímajú riadiace a obchodné rozhodnutia štatutárnych a dozorných orgánov (§ 2 písm. d) bod 2).

Kto je naopak nerezident

Podľa § 2 písm. e) je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou aj osoba, ktorá by inak kritériá rezidencie spĺňala, ale zdržiava sa na Slovensku len na účely štúdia alebo liečenia, prípadne prekračuje hranice denne alebo v dohodnutých obdobiach len na výkon závislej činnosti so zdrojom v SR (cezhraniční pracovníci – pendleri). Títo sa rezidentmi nestanú ani pri prekročení 183 dní.

Konflikt dvojitej rezidencie a rozhraničovacie kritériá

Ak vás za rezidenta považujú oba štáty, spor rieši článok 4 ods. 2 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Kritériá sa uplatňujú postupne – na ďalšie sa prechádza, až keď predchádzajúce nerozhodne:

1. stály byt (byt zariadený a udržiavaný na stále použitie),
2. stredisko životných záujmov – užšie osobné a hospodárske vzťahy (rodina, majetok, zdroj príjmov, spoločenské väzby),
3. obvyklý pobyt,
4. štátne občianstvo,
5. vzájomná dohoda príslušných orgánov oboch štátov.

Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia rezidenciu nezakladá – iba rozhraničuje. Daňovník si štát rezidencie nemôže účelovo zvoliť; kritériá sú záväzné a preukazujú sa dokladmi (nájomná zmluva, potvrdenie zahraničného správcu dane, doklady o rodine, zdravotnom poistení, výpisy o pobyte).

Zamedzenie dvojitého zdanenia – § 45

Rezident SR zdaňuje celosvetové príjmy, dvojitému zdaneniu však bráni § 45 zákona o dani z príjmov dvoma metódami:

• Zápočet dane – zahraničný príjem sa zahrnie do slovenského základu dane a od vypočítanej dane sa odpočíta daň zaplatená v zahraničí, najviac však do výšky pomernej časti slovenskej dane pripadajúcej na tento príjem. Prevyšujúcu časť nemožno vrátiť ani preniesť do ďalšieho roka.
• Vyňatie príjmov – zahraničný príjem sa zo základu dane vyníma.
• Voľba pri príjmoch zo závislej činnosti – pri mzde zo zahraničia si daňovník môže zvoliť vyňatie namiesto zápočtu, ak boli príjmy v zahraničí preukázateľne zdanené a ak je to preňho výhodnejšie.

Prednosť má vždy metóda určená konkrétnou zmluvou; väčšina novších zmlúv používa zápočet. Bez zmluvy možno príjem vyňať len vtedy, ak bol v zahraničí preukázateľne zdanený. Lehotu na podanie daňového priznania si daňovník s príjmami zo zahraničia môže oznámením predĺžiť až o šesť mesiacov, najdlhšie do 30. septembra.

Potvrdenie o daňovej rezidencii

Vydáva ho miestne príslušný daňový úrad podľa § 51g ods. 1 zákona o dani z príjmov na žiadosť daňovníka (tlačivo ZIA51g1v21). Existujú dva vzory – pre štáty so zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia a pre štáty bez nej. Vydáva sa bez správneho poplatku a potvrdzujú sa ním len obdobia, ktoré už uplynuli – aj jednotlivé mesiace, nielen celé roky. Slúži na uplatnenie zmluvných výhod v zahraničí, najmä oslobodenia alebo zníženej sadzby zrážkovej dane a refundácie už zrazenej dane.

Sadzby dane a nezdaniteľná časť v roku 2026

Pravidlá rezidencie sa v roku 2026 nezmenili, novela č. 261/2025 Z. z. však od 1. 1. 2026 zmenila sadzby dane. Životné minimum rozhodné pre daňové veličiny roku 2026 je 284,13 €.

• základ dane do 43 983,32 € – 19 %
• od 43 983,33 € do 60 349,21 € – 25 %
• od 60 349,22 € do 75 010,32 € – 30 %
• nad 75 010,32 € – 35 %
• príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti do 100 000 € – 15 %

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka za rok 2026 je 5 966,73 € (497,23 € mesačne). V plnej výške patrí pri základe dane do 26 083,13 €; nad túto hranicu sa kráti podľa vzorca 14 661,11 € − (základ dane ÷ 3) a pri základe dane 43 983,33 € a viac zaniká úplne. Nezdaniteľná časť na manžela alebo manželku je najviac 5 455,30 €.

Príjmy nerezidenta zo zdrojov na Slovensku – § 16

Ak Slovensko v rozhraničovaní „prehrá", zostáva štátom zdroja a zdaňuje len vymedzené príjmy: z činnosti cez stálu prevádzkareň, zo závislej činnosti vykonávanej na území SR, zo služieb, poradenstva, riadiacej a sprostredkovateľskej činnosti, zo stavebných a montážnych činností, z činnosti umelcov a športovcov, z licenčných poplatkov, úrokov a nájomného za hnuteľné veci, z prevodu a nájmu nehnuteľnosti umiestnenej v SR a z prevodu podielu v spoločnosti so sídlom v SR.

Najčastejšie chyby

• Predpoklad, že odsťahovanie znamená stratu rezidencie. Ponechaný trvalý pobyt alebo dostupný byt zakladá rezidenciu aj po rokoch v zahraničí.
• Zámena testu 183 dní s pravidlom zmluvy. Vnútroštátny test sa viaže na kalendárny rok, zmluvné pravidlo pre závislú činnosť často na akékoľvek dvanásťmesačné obdobie – ide o dva rozdielne testy.
• Nepočítanie začatých dní – deň príletu aj odletu sa počíta ako celý deň.
• Nepriznanie zahraničných príjmov – dividend, úrokov, prenájmu, príjmov z platforiem či kryptomien.
• Chýbajúce potvrdenie o rezidencii – zahraničný platiteľ potom zrazí plnú zrážkovú daň bez zmluvnej výhody.
• Neoznámenie zmeny registračných údajov správcovi dane do 30 dní podľa § 67 ods. 9 daňového poriadku; hrozí pokuta od 100 €.

Pozor na automatickú výmenu informácií (CRS/DAC2 podľa zákona č. 359/2015 Z. z., rozšírená o DAC7 pre digitálne platformy a DAC8 pre kryptoaktíva). Banky a platformy zisťujú daňovú rezidenciu klienta a hlásia zostatky aj výnosy finančnej správe. Rozpor medzi rezidenciou vyhlásenou v banke a v daňovom priznaní je bežným spúšťačom daňovej kontroly.

Delená rezidencia pri presťahovaní počas roka

Zákon o dani z príjmov neobsahuje výslovné ustanovenie o delenej rezidencii. Kritériá trvalého pobytu a bydliska však môžu vzniknúť aj zaniknúť kedykoľvek počas roka a finančná správa vydáva potvrdenia o rezidencii aj za obdobia kratšie ako rok. Prax nie je jednotná – pri presťahovaní počas roka odporúčame situáciu posúdiť individuálne, prípadne požiadať správcu dane o stanovisko.

Často kladené otázky

Kedy som daňovým rezidentom Slovenska? Ak tu máte trvalý pobyt alebo bydlisko, alebo sa tu zdržiavate aspoň 183 dní v kalendárnom roku. Stačí jedno kritérium.

Ruší odhlásenie trvalého pobytu daňovú rezidenciu? Samo osebe nie – trvalý pobyt je len jedno z troch kritérií. Ak tu máte trvale dostupné bývanie, rezidentom môžete zostať aj naďalej.

Musím ako rezident priznať aj zahraničnú mzdu? Áno. Rezident zdaňuje celosvetové príjmy; dvojitému zdaneniu bráni zápočet alebo vyňatie podľa § 45.

Ako sa počíta 183 dní? Za kalendárny rok, súvisle aj v niekoľkých obdobiach, pričom sa započítava každý začatý deň.

Kde získam potvrdenie o daňovej rezidencii? Na miestne príslušnom daňovom úrade podľa § 51g ods. 1, bez správneho poplatku.

Môžem si vybrať, v ktorom štáte budem rezidentom? Nie. Kritériá sú záväzné a uplatňujú sa v pevnom poradí.

Spracované k augustu 2026 podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení novely č. 261/2025 Z. z., zákona č. 563/2009 Z. z. a metodických usmernení Finančného riaditeľstva SR. Ide o všeobecnú informáciu, nie o právne poradenstvo k individuálnemu prípadu.