Daňovú stratu po preklúzii nemožno prepísať kontrolou neskoršieho roka (R 78/2011)

Správca dane nemohol po uplynutí prekluzívnej lehoty nanovo určiť výsledok roku 1999 len preto, aby znížil odpočet straty v roku 2004. Najvyšší súd odmietol obídenie časovej hranice argumentom, že stará daň sa už nevyrubí a výsledok kontroly poslúži iba pre neskorší rok.

Právne ide o zánik práva vyrubiť daň, nie o bežné premlčanie závislé od námietky dlžníka. Záver sa viaže na zásah do uzavretého daňového výsledku a nemožno ho meniť na všeobecný zákaz použiť akýkoľvek starší doklad pri kontrole otvoreného obdobia.

Právna veta R 78/2011

Po uplynutí lehoty ustanovenej v § 45 ods. 1 zák. SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov na vyrubenie dane už nemožno vykonávať daňovú kontrolu na skutkové okolnosti, ktoré nastali pred jej uplynutím.

Rozbor rozsudku Najvyššieho súdu SR 3 Sžf 42/2007 publikovaného ako R 78/2011. Rozbor spracoval JUDr. Milan Ficek, advokát.

Daň za rok 2004 závisela od strát z rokov 1999 až 2001

Najvyšší súd SR rozhodol 14. februára 2008 pod sp. zn. 3 Sžf 42/2007; publikované ako R 78/2011. Sporný bol dodatočný rozdiel dane z príjmov právnických osôb za rok 2004 vo výške 974 388 Sk. Daňovník v tomto roku odpočítaval pomernú časť starších strát.

Najväčšia strata pochádzala z roku 1999 a bola vykázaná v priznaní podanom v roku 2000. Podľa rozhodného § 45 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. uplynula základná päťročná lehota na jej revidovanie koncom roka 2005. Daňové orgány tento zánik práva vyrubiť daň za rok 1999 nespochybňovali (publikované rozhodnutie, s. 1–2).

Správca dane starý rok preskúmal podľa pomôcok

V apríli 2006 správca dane začal kontrolu správnosti straty za rok 1999 a podľa pomôcok dospel namiesto straty k základu dane 9 000 Sk a dani 3 600 Sk. Samotnú daň už nevyrubil s poukazom na uplynutie lehoty.

Nový výsledok však využil na zníženie odpočítanej straty za rok 2004 z 5 543 679 Sk na 415 318 Sk. Tvrdil, že zákon nezakazuje použiť zistenia o starom roku pre ďalšie obdobie. Krajský súd rozhodnutie zrušil; daňový orgán proti tomu podal odvolanie (publikované rozhodnutie, s. 2, prvé odseky).

Najvyšší súd potvrdil ochranu uzavretého obdobia

Najvyšší súd potvrdil rozsudok krajského súdu. Vysvetlil, že vyrubenie dane predstavuje výsledok súhrnu rozhodných skutočností premietnutých do základu dane. Prekluzívna lehota chráni stabilitu tohto právneho výsledku vrátane daňovej straty, nie iba možnosť vydať platobný výmer na kladnú sumu dane (publikované rozhodnutie, s. 2, odsek začínajúci „K vyrubeniu dane dochádza“).

Preto nebolo možné po uplynutí lehoty kontrolou nanovo určiť tie isté skutkové podklady a obísť ochranu výsledku použitím v inom roku. Súd poukázal na právnu istotu, proporcionalitu a zákonné medze konania štátneho orgánu. Výsledkom nebolo vlastné vyrubenie správnej dane za rok 2004, ale potvrdenie zrušenia správneho rozhodnutia.

Čo zo záveru nemožno vyvodzovať

Rozsudok riešil nové určenie základu dane a straty uzavretého roka. Nie každý pohľad na historickú skutočnosť má rovnaký účinok. Pri neskoršom odpočte môžu byť stále relevantné otázky, či sa strata už vyčerpala, či sa uplatňuje v správnej výške a či sú splnené pravidlá jej odpočtu.

Treba preto odlíšiť prepis samotného historického výsledku od kontroly zákonných podmienok použitia tohto výsledku v otvorenom období. Samotný vek dokladu neodpovedá na otázku, čo správca dane daným dokazovaním právne mení.

Komentár advokáta k obrane daňovej straty

Za podstatné považujem viesť samostatný časový prehľad pre rok vzniku straty a pre každý rok jej odpočtu. Základná lehota, úkony vyvolávajúce nový beh a prípadné osobitné pravidlá sa nesmú zamieňať.

Pri preverovaní obdobného prípadu odporúčam porovnať výsledok pôvodného priznania s tým, čo sa správca dane pokúša zmeniť. Obrana má presne označiť zásah do uzavretého roka. Všeobecné odmietnutie predložiť všetky staršie podklady by nepostihovalo skutočný dôvod tohto rozsudku.

Použiteľnosť podľa dnešnej právnej úpravy

Od 1. januára 2012 upravuje zánik práva vyrubiť daň § 69 daňového poriadku. Zachováva základnú päťročnú lehotu a osobitne upravuje jej nový beh po zákonom určenom úkone aj najneskoršiu hranicu. Konkrétny výpočet treba vykonať podľa aktuálneho a prechodného znenia, nie iba podľa starého § 45.

Samotné odpočítanie straty dnes upravuje § 30 zákona č. 595/2003 Z. z.; pravidlá a limity sa oproti strate z roku 1999 zmenili. Použiteľný je dôraz na právnu istotu po preklúzii. Rozsudok však nenahrádza dnešné posúdenie zákonného horizontu odpočtu a neukladá absolútny zákaz preverenia každej historickej okolnosti. Adresná rešerš neodhalila overené výslovné prekonanie práve tohto skutkového záveru.

Časté otázky k R 78/2011

Mohol úrad nanovo vypočítať daň za rok 1999 bez jej vyrubenia?

V tejto veci nie, ak tým po preklúzii prepisoval stratu a cez ňu menil neskoršiu daň.

Je zakázané vyžiadať si každý starší doklad?

Taký všeobecný zákaz rozsudok neustanovuje. Rozhoduje účel dokazovania a to, či sa mení uzavretý daňový výsledok.

Aký paragraf sa použije dnes?

Zánik práva upravuje najmä § 69 daňového poriadku, odpočet straty § 30 zákona o dani z príjmov; treba rešpektovať rozhodné časové znenie.

Súvisiace rozbory

• Počas súdneho preskúmania lehota na vyrubenie dane neplynie (R 69/2019)
• Ročný limit daňovej kontroly nemožno neformálne predĺžiť (R 43/2021)

Pramene rozboru

• Najvyšší súd SR, rozsudok z 14. februára 2008, sp. zn. 3 Sžf 42/2007, R 78/2011; publikované znenie, s. 1–2. Historické ustanovenia uvedené v texte rozhodnutia. Zdroj
• Zákon č. 563/2009 Z. z., § 69, znenie účinné od 1. septembra 2026. Zdroj
• Zákon č. 595/2003 Z. z., § 30, znenie účinné od 1. januára 2026. Zdroj

JUDr. Milan Ficek, advokát