Zánik vymáhaného daňového dlhu sa neurčuje civilnou žalobou (R 59/2021)

Daňový dlžník sa nemôže domáhať zániku vymáhaného daňového nedoplatku bežnou určovacou žalobou v civilnom alebo obchodnom spore. Ide o verejnoprávny vzťah so správcom dane; podľa obsahu požiadavky sa má uplatniť príslušný postup v daňovom konaní a následná správna súdna ochrana.

Právna veta nevylučuje všetku súdnu ochranu pri daňovej exekúcii. Najvyšší súd rozlišoval právomoc civilného súdu od právomoci správcu dane a správneho súdnictva. Sám nerozhodol, že samotným doručením príkazu poddlžníkom daňový dlh zanikol.

Právna veta R 59/2021

Na prejednanie sporu o určenie zániku daňovej pohľadávky, ktorú od daňovníka vymáha správca dane, nie je daná právomoc súdu, pretože sa medzi nimi nejedná o vzťah, ktorý má súkromnoprávny charakter (§ 3 Civilného sporového poriadku a contrario).

Rozbor uznesenia Najvyššieho súdu SR 1Obdo/98/2020 publikovaného ako R 59/2021. Rozbor spracoval JUDr. Milan Ficek, advokát.

Od daňovej exekúcie z roku 2011 k dovolaniu

Najvyšší súd SR rozhodol uznesením z 23. júna 2021, sp. zn. 1Obdo/98/2020. Vec sa týkala daňového nedoplatku 24 250,58 eura, vymáhaného exekučnými úkonmi z augusta 2011 podľa vtedajšieho zákona č. 511/1992 Zb. Žaloba bola podaná v máji 2015; neskoršie súdne rozhodovanie sa riadilo Civilným sporovým poriadkom (body 1.1 až 2.2).

Nešlo o preskúmanie dane za v uznesení označený konkrétny zdaňovací mesiac. Rozhodujúcim obdobím bol výkon daňovej exekúcie a účinky príkazov voči poddlžníkom. Predmetom dovolacieho rozhodnutia bola predovšetkým právomoc civilného súdu.

Daňový dlžník považoval prikázanie pohľadávok za zánik vlastného dlhu

Správca dane vydal 31. augusta 2011 príkazy postihujúce pohľadávky daňového dlžníka voči dvom obchodným partnerom, spolu prevyšujúce samotný vymáhaný nedoplatok. Dlžníkovi zároveň zakázal postihnuté pohľadávky vymáhať. Jeho obchodní partneri ako poddlžníci mali plniť správcovi dane (body 1.1 a 1.2).

Žalobca tvrdil, že poddlžníci sa tým stali jedinými dlžníkmi správcu dane namiesto neho. Žiadal určiť zánik daňovej pohľadávky a nezákonnosť následne vymáhaných úrokov. Podľa jeho názoru správca dane nekonal dostatočne proti poddlžníkom a na rovnaký daňový dlh nemohli existovať viacerí dlžníci (body 1.3 a 3.1 až 3.3).

Okresný súd Prešov žalobu rozsudkom 8Cb/242/2015-115 z 13. februára 2020 vecne zamietol. Vyslovil vlastný názor, že poddlžníci nastupujú popri daňovom dlžníkovi. Krajský súd v Prešove však uznesením 7Cob/42/2020-135 zo 7. júla 2020 rozsudok zrušil, konanie zastavil a rozhodol o postúpení veci Daňovému úradu Prešov (body 1 až 2.6).

Prečo obsah žaloby smeroval k zastaveniu daňovej exekúcie

Odvolací súd posúdil žalobu podľa jej obsahu ako požiadavku na čiastočné zastavenie daňového exekučného konania podľa § 96 ods. 1 a 2 daňového poriadku. Žalobca totiž žiadal, aby sa vymáhaný nedoplatok znížil o spornú sumu. Verejnoprávnu povahu tejto požiadavky nemenila formulácia návrhu ako určenia zániku pohľadávky (body 2.2 až 2.5).

Najvyšší súd sa v bodoch 7.1 až 7.3 s týmto procesným záverom stotožnil. Právomoc sa určuje podľa skutočného obsahu vzťahu, nie podľa názvu žaloby alebo podnikateľského postavenia daňovníka. Na jednej strane vystupoval daňový dlžník a na druhej správca dane pri výkone verejnej moci. Civilný súd nemal právomoc vecne určiť zánik vymáhaného daňového dlhu.

Dovolanie bolo odmietnuté, nie vecne zamietnuté

Žalobca vyvodzoval prípustnosť dovolania najprv z § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Tento postup však nebol prípustný, pretože odvolací súd prvostupňové rozhodnutie nepotvrdil ani nezmenil, ale zrušil a konanie zastavil. Najvyšší súd preto touto cestou nepreskúmal vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia (body 6.1 a 6.2).

Obsah podania následne vyhodnotil aj ako námietku odopretia spravodlivého procesu podľa § 420 písm. f) CSP. Zastavenie a postúpenie veci však vzhľadom na chýbajúcu civilnú právomoc nebolo takou vadou. Dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c); žalovanému nepriznal náhradu trov dovolania, pretože mu preukázateľne nevznikli (body 7 až 8).

V platnosti zostalo procesné postúpenie správcovi dane. Vecné úvahy zrušeného okresného rozsudku nemožno prezentovať ako konečný dovolací výrok o zániku alebo trvaní dlhu. Najvyšší súd rozhodol o správnej procesnej ceste.

Komentár advokáta k ochrane pred pokračujúcim vymáhaním

Za podstatné považujem rozlíšiť nesúhlas s pôvodným rozhodnutím od tvrdenia, že po jeho vydaní nastala skutočnosť brániaca ďalšej exekúcii. Tieto požiadavky nemajú rovnaký predmet ani procesný režim. Určovacia žaloba nemôže nahradiť postup, ktorý zákon zveruje správcovi dane.

Pri preverovaní obdobnej veci odporúčam zdokumentovať skutočné platby, prikázané pohľadávky, účinky príkazov a konkrétny dôvod navrhovaného zastavenia. Zákaz priamo vymáhať vlastnú pohľadávku od obchodného partnera sám osebe ešte nie je dokladom o uhradení dane. Rovnako treba samostatne zvoliť dostupnú ochranu proti rozhodnutiu, nečinnosti alebo inému zásahu správcu dane podľa povahy jeho postupu.

Použiteľnosť podľa dnešnej daňovej a súdnej úpravy

Základné pravidlo sa nezmenilo: § 3 CSP zveruje civilným súdom súkromnoprávne spory a § 4 iné veci iba pri osobitnom zákonnom zverení. Dnešný § 96 daňového poriadku naďalej upravuje úplné a čiastočné zastavenie daňového exekučného konania vrátane situácie, keď sa vymáha širšie, než treba na vyrovnanie nedoplatku.

Historický § 83c zákona č. 511/1992 Zb. nemožno uvádzať ako aktuálny predpis. Dnešný § 110 daňového poriadku upravuje prikázanie iných peňažných pohľadávok, povinnosti poddlžníka a následky ich nesplnenia. Tento mechanizmus nemení samotný spor o daňový nedoplatok na obchodný vzťah.

Súdna ochrana sa podľa predmetu uplatňuje v správnom súdnictve za podmienok SSP. Od 1. júna 2023 navyše príslušnú prvostupňovú agendu vykonávajú samostatné správne súdy; územie Prešovského kraja patrí do obvodu Správneho súdu v Košiciach. Historický odkaz na Krajský súd v Prešove preto nemožno dnes mechanicky prevziať. V overených prameňoch nebolo zistené neskoršie rozhodnutie prekonávajúce nosný záver R 59/2021.

Časté otázky k R 59/2021

Môžem žalovať daňový úrad o určenie zániku dane na civilnom súde?

Nie pri verejnoprávnej požiadavke, akú rieši R 59/2021. Treba využiť príslušný daňový postup a podľa jeho výsledku a povahy správnu súdnu ochranu.

Rozhodol Najvyšší súd, že dlh po prikázaní pohľadávky zanikol?

Nie. Dovolanie odmietol a potvrdil správnosť procesného postúpenia správcovi dane. Nerozhodol konečne o hmotnoprávnom zániku dlhu.

Vylučuje právna veta správny súdny prieskum exekúcie?

Nie. Vylučuje zvolenú civilnú určovaciu cestu. Možnosť a podmienky správnej súdnej ochrany sa určujú podľa konkrétneho rozhodnutia, nečinnosti alebo zásahu.

Súvisiace rozbory

• Splátky colného dlhu počas exekúcie a prístup k súdu (R 78/1998)
• Odklad daňového rozhodnutia treba žiadať v konaní o jeho preskúmaní (R 30/1997)

Pramene rozboru

• Najvyšší súd SR, uznesenie z 23. júna 2021, 1Obdo/98/2020, R 59/2021; publikované znenie, s. 1–6, najmä body 2.2–2.5 a 6.1–8; historická exekučná úprava zákona č. 511/1992 Zb. v bodoch 1 a 3. Zdroj
• Zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, účinný od 15. júla 2026, § 3, § 4, § 161, § 420, § 421 a § 447. Zdroj
• Zákon č. 563/2009 Z. z., účinný od 1. septembra do 31. decembra 2026, § 88, § 96 a § 110. Zdroj
• Zákon č. 162/2015 Z. z., účinný od 12. júna 2026, § 2, § 6 a § 10; správna súdna ochrana podľa druhu postupu orgánu verejnej správy. Zdroj
• Zákon č. 371/2004 Z. z., účinný od 1. júna 2023, § 3a ods. 3; obvod Správneho súdu v Košiciach zahŕňa Prešovský kraj. Zdroj

JUDr. Milan Ficek, advokát