Výška colnej pokuty musí zodpovedať závažnosti následku nesprávneho vyhlásenia (R 13/2004)

To, že colný úrad nesprávny údaj neodhalil pri prvom dovoze, samo osebe nezbavilo deklaranta zodpovednosti za ďalšie nesprávne vyhlásenia. Pri výške pokuty súd skúmal najmä rozsah dotknutého colného dlhu a povahu porušenej povinnosti.

Rozhodnutie sa týkalo starého Colného zákona. Dnešná proporcionalita sa posudzuje aj podľa Colného kódexu Únie a súd má širšie možnosti preskúmania a za zákonných podmienok aj moderácie sankcie.

Právna veta R 13/2004

Colný zákon v § 249 ods. 1 stanovuje jediné hľadisko pre určenie výšky pokuty, a tým je závažnosť porušenia colných predpisov uvedených v § 241. Napriek tomu, že toto hľadisko bližšie nerozvádza, vzhľadom na zmysel a účel colného zákona závažnosť treba vidieť predovšetkým v miere účinkov na objekty chránené zákonom, t. j. v následkoch spočívajúcich v úniku cla, jeho výšky, v následkoch na vnútornom trhu, ak ide o porušenie regulačných opatrení (dovozných či vývozných kvót, dovoz zakázaného tovaru a podobne), vždy s aspektom na charakter porušenej povinnosti a negatívny vplyv na chránený objekt, mieru, akou bol protiprávnym konaním tento objekt zasiahnutý.

Rozbor rozsudku Najvyššieho súdu SR 4 Sž 93/02 publikovaného ako R 13/2004. Rozbor spracoval JUDr. Milan Ficek, advokát.

176 vyhlásení pri dovoze nepraženého sladu

Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 17. decembra 2002 sp. zn. 4Sž/93/02 bol publikovaný ako R 13/2004. Rozhodné boli najmä § 241 písm. d), § 247 až § 249 zákona č. 180/1996 Z. z. a pravidlá dovoznej DPH podľa zákona č. 289/1995 Z. z.

Deklarant pri prepustení nepraženého sladu z pasívneho zušľachťovacieho styku do voľného obehu uvádzal iba cenu spracovateľskej operácie bez potrebnej hodnoty materiálov. Orgány vyčíslili nižší colný dlh, pozostávajúci z dovoznej prirážky a DPH, o 4 580 316 Sk. Za 176 nesprávnych vyhlásení uložili pokutu 250 000 Sk (publikované rozhodnutie, s. 1–2).

Deklarant namietal aj postup samotného úradu

Žalobca tvrdil, že úrad mal chybu odhaliť už pri prvom vyhlásení. Namietal tiež, že jeho vlastné pochybenie sa týkalo iba dovoznej prirážky 394 387 Sk, zatiaľ čo DPH mal doplniť colný orgán. Pokutu preto označoval za neprimeranú.

Najvyšší súd žalobu zamietol. Nekonštatoval, že výška pokuty nepodlieha preskúmaniu; preveril zákonné hľadiská správnej úvahy a považoval ich použitie za logické. Všeobecne tvrdený nedostatočný skutkový stav nebol konkretizovaný údajom, ktorý by mal orgán ešte zistiť (publikované rozhodnutie, s. 2–3).

Nesprávna colná hodnota ovplyvnila aj dovoznú DPH

Podľa súdu nebolo možné od následku oddeliť DPH iba preto, že príslušné kolónky vyplňoval úrad. Nesprávna vstupná colná hodnota ovplyvnila aj základ dovoznej dane. Následok konania deklaranta preto nespočíval iba v menšej dovoznej prirážke (publikované rozhodnutie, s. 2 a záver s. 3).

Súd pripomenul zodpovednosť deklaranta za správne, pravdivé a presné údaje i možnosť prepustenia tovaru bez úplného overenia. Následná kontrola a domeranie boli súčasťou zákonného systému. Samotná neodhalená prvá chyba nezmenila povinnosť uvádzať správne údaje v ďalších vyhláseniach.

Závažnosť nie je iba označenie použitého paragrafu

Na s. 3 súd vysvetlil, že treba hodnotiť reálny dopad na chránené záujmy: únik platby, jeho rozsah alebo porušenie regulačných opatrení. V tejto veci považoval 250 000 Sk pri následku 4 580 316 Sk a zákonnom maxime dva milióny Sk za primerané. Z týchto čísel však nevytvoril všeobecnú percentuálnu sadzbu.

Neskorší rozsudok Súdneho dvora EÚ J.P. Mali, C‑653/22 z 23. novembra 2023, body 28–39, potvrdzuje, že aj nesprávny údaj bez podvodu môže byť sankcionovaný. Proporcionalitu posudzuje podľa celého systému vrátane rozdielu medzi dobrou vierou, podvodom a dobrovoľnou opravou. Neustanovuje slovenskú sadzbu pokuty ani spätne nerozhoduje tento predvstupový prípad.

Komentár advokáta k námietke neprimeranosti

Za podstatné považujem spojiť námietku s konkrétnou hodnotou následku, počtom skutkov, povahou chyby a doloženým konaním deklaranta. Samotná veta, že úrad mohol chybu nájsť skôr, nevyvracia zodpovednosť za obsah podaného vyhlásenia.

Zároveň by som neakceptoval odôvodnenie pokuty iba poukazom na to, že nedosiahla zákonné maximum. Orgán musí vysvetliť konkrétnu výšku a pri dnešnom spore treba využiť aj zodpovedajúci návrh na súdnu moderáciu.

Aktuálny colný rámec a širšia právomoc súdu

Zákon č. 180/1996 Z. z. už nie je dnešným Colným zákonom. Aktuálny zákon č. 199/2004 Z. z. v § 74 naďalej viaže pokutu za colný delikt na závažnosť porušenia. Povinnosti presných údajov a primeraných sankcií rozvíjajú články 15 a 42 Colného kódexu Únie, ako ich vykladá aj J.P. Mali.

Opis obmedzeného súdneho prieskumu z roku 2002 treba doplniť dnešnými §§ 195–198 Správneho súdneho poriadku. Podľa § 198 môže súd na návrh za stanovených podmienok zmeniť neprimeranú sankciu alebo upustiť od jej uloženia, aj keď správna úvaha nevybočila zo zákonného rámca; rešpektuje pritom hranice osobitného predpisu podľa odseku 2.

Časté otázky k R 13/2004

Zbavuje deklaranta zodpovednosti, ak úrad nesprávny údaj prijal?

Nie automaticky. Deklarant zodpovedá za údaje; význam konkrétneho pochybenia úradu treba preukázať osobitne.

Určil rozsudok pevnú percentuálnu sadzbu colnej pokuty?

Nie. Posúdil konkrétnu sankciu podľa závažnosti a zákonného rozpätia.

Môže dnešný súd pokutu znížiť?

Za podmienok § 198 Správneho súdneho poriadku a v hraniciach osobitného predpisu áno, spravidla na návrh sankcionovaného žalobcu.

Súvisiace rozbory

• Nesprávne colné vyhlásenie zástupcu môže postihnúť dovozcu (R 51/2001)
• Pokuta za nesprávne colné údaje nemusí čakať na konečné vyčíslenie dlhu (R 88/2002)

Pramene rozboru

• Najvyšší súd SR, rozsudok, 17. decembra 2002, sp. zn. 4 Sž 93/02, R 13/2004; publikované znenie, s. 1–3. Historické ustanovenia uvedené v texte rozhodnutia. Zdroj
• Zákon č. 199/2004 Z. z., § 74, znenie účinné od 1. januára 2026. Zdroj
• Zákon č. 162/2015 Z. z., §§ 195–198, znenie účinné od 12. júna 2026. Zdroj
• Súdny dvor EÚ, J.P. Mali, C‑653/22, 23. novembra 2023, ECLI:EU:C:2023:912, body 28–39; články 15 a 42 nariadenia č. 952/2013. Zdroj

JUDr. Milan Ficek, advokát