Clo nie je pokuta: colný dlh pri odcudzenom prenajatom vozidle (R 78/2000)

Colný orgán nemôže považovať clo za trest ani jeho výpočet odôvodniť iba tým, že tovar unikol dohľadu. Musí určiť zákonný vznik dlhu, správneho dlžníka a zohľadniť už zaplatené clo. V tomto prípade tieto požiadavky nesplnil.

Rozsudok riešil osobitnú situáciu dovozu pred rozdelením ČSFR. Jeho všeobecné rozlíšenie cla a sankcie má význam aj dnes, ale konkrétne pravidlá dlhu a dlžníka nahradilo právo EÚ.

Právna veta R 78/2000

Clo je peňažnou platbou vyberanou štátom pri vývoze a dovoze tovaru cez štátnu - colnú hranicu. Napriek svojej fiskálnej funkcii clo nemá povahu sankcie.

Rozbor rozsudku Najvyššieho súdu SR 4 Sž 120/98 publikovaného ako R 78/2000. Rozbor spracoval JUDr. Milan Ficek, advokát.

Vozidlo dovezené v roku 1992 a odcudzené v roku 1994

Najvyšší súd SR rozhodol 27. apríla 1999 pod sp. zn. 4 Sž 120/98; publikácia je R 78/2000 v zbierke 4/2000. Vozidlo doviezla česká lízingová spoločnosť do ČSFR 23. júna 1992. Žalobca ho užíval ako nájomca a na Slovensku bolo 28. októbra 1994 odcudzené. Spor vyžadoval odlíšiť zákon č. 44/1974 Zb. pri pôvodnom dovoze od neskoršieho zákona č. 618/1992 Zb.

Colné orgány preniesli dlh na nájomcu

Orgány považovali vozidlo po rozdelení federácie za zahraničný tovar v režime dočasného použitia na Slovensku. Žalobcu označili za dlžníka ako užívateľa a osobu zodpovednú za odňatie colnému dohľadu. V rozhodnutí pracovali s dlhom 778 005 Sk; žalobca už zaplatil 758 652 Sk.

Žalobca namietal, že vozidlo nikdy nevlastnil, doviezla ho lízingová spoločnosť a poistné plnenie patrilo jej. Napádal aj výšku dlhu. Najvyšší súd však nerozhodol, že každý nevlastník je oslobodený od cla: skúmal, či orgány konkrétne preukázali zákonný dôvod povinnosti tohto nájomcu (publikované rozhodnutie, s. 1–3).

Chýbal podklad pre dlžníka aj pre slovenský nárok

Najvyšší súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vrátil mu vec na ďalšie konanie pre nedostatočne zistený stav, nesprávne právne posúdenie a nedostatok dôvodov (publikované rozhodnutie, s. 5). Nevyhlásil definitívny zánik všetkých colných povinností.

Orgány nevysvetlili prechod colného nároku z pôvodného federálneho dovozu na Slovenskú republiku ani prevod práv a povinností deklaranta. Česká colnica pritom vykonávala dohľad a ešte v roku 1995 predlžovala lehotu. Nebolo konkretizované, akým konaním žalobca naplnil zákonné podmienky colného dlžníka pri odňatí tovaru dohľadu (publikované rozhodnutie, s. 3–4).

Prečo nebolo možné dve alternatívy cla sčítať

Súd vysvetlil, že clo je platbou viazanou na tovar a nemá sankčnú povahu. Kritizoval sčítanie cla pri dočasnom použití s clom vypočítaným k odňatiu dohľadu. Dobový § 151 riešil kolíziu odpočítaním už zaplateného cla; neumožňoval vybrať za ten istý dovoz obe alternatívy v plnej výške (publikované rozhodnutie, s. 4).

Záver však nie je univerzálnym zákazom každej ďalšej colnej povinnosti pri akomkoľvek ďalšom nakladaní s tovarom. Týka sa konkrétnej kolízie a pravidla započítania. Rozhodnutie tiež neprenáša nárok na poistné plnenie do verejnoprávneho určenia dlžníka.

Komentár advokáta k obrane nájomcu

Za podstatné považujem sledovať colný režim a právne postavenie osôb od prvého prepustenia tovaru. Samotná lízingová zmluva nemusí objasniť, kto je deklarantom, držiteľom režimu alebo zákonným dlžníkom. Potrebné sú colné rozhodnutia, prípadné povolenia prevodu povinností a doklady o platbách. Súkromná dohoda prenajímateľa s nájomcom nenahrádza zákonný základ colného dlhu.

Dnešné colné právo a význam krádeže

Od vstupu do EÚ sa colné povinnosti riadia úniovým právom; od 1. mája 2016 sa v zásadnom rozsahu používa Colný kódex Únie, nariadenie č. 952/2013. Jeho články 77 a 79 samostatne upravujú vznik dlhu pri riadnom prepustení a pri nesplnení povinností. Sankcie sú oddelené v článku 42.

Rozsudok Súdneho dvora z 11. júla 2013, C-273/12, Harry Winston, body 29–36, pri skoršom úniovom kódexe potvrdil, že krádež tovaru v colnom sklade môže predstavovať odňatie dohľadu; samotná krádež nie je automatickým dôvodom zbavenia dlhu. Dnešný prípad preto vyžaduje určenie konkrétneho režimu, dlžníka a prípadných dôvodov zániku podľa platnej úpravy. Historické závery o federálnom nároku sa naň neprenášajú.

Časté otázky k R 78/2000

Môže byť colným dlžníkom aj osoba, ktorá tovar nevlastní?

Áno, ak spĺňa príslušné zákonné podmienky. Vlastníctvo samo osebe neurčuje okruh colných dlžníkov.

Znamená krádež automatické odpustenie cla?

Nie. Treba posúdiť konkrétny colný režim a pravidlá vzniku či zániku dlhu; krádež môže znamenať odňatie dohľadu.

Súvisiace rozbory

• Auto zaistené colným úradom: kedy nepomôže žaloba na vydanie veci (R 14/2005)
• Pokuta za colný delikt: chyba špeditéra sama osebe podnikateľa nezbavuje zodpovednosti (R 39/2017)

Pramene rozboru

• Najvyšší súd SR, rozsudok z 27. apríla 1999, 4 Sž 120/98, R 78/2000, zbierka 4/2000; publikované znenie, s. 1–5; historické zákony č. 44/1974 Zb. a č. 618/1992 Zb., najmä § 149, § 151, § 194 a § 196, podľa aplikácie v rozsudku. Zdroj
• Nariadenie (EÚ) č. 952/2013, Colný kódex Únie, články 42, 77 a 79. Zdroj
• Súdny dvor EÚ, rozsudok z 11. júla 2013, C-273/12, Harry Winston, ECLI:EU:C:2013:466, body 29–36. Zdroj

JUDr. Milan Ficek, advokát