Pokuta za colný delikt: chyba špeditéra sama osebe podnikateľa nezbavuje zodpovednosti (R 39/2017)

Podnikateľ sa podľa tohto rozsudku nemohol zbaviť zodpovednosti za nesplnenie colných povinností jednoduchým odkazom na pochybenie špeditéra. Rozhodujúce bolo preukázané porušenie povinnosti, nie úmysel alebo nedbanlivosť spoločnosti.

Záver však nemožno prenášať na všetky dnešné sankcie bez preverenia príslušného zákona. Colný zákon od roku 2018 obsahuje osobitné následky dobrovoľnej opravy nesprávnych údajov a aj pri objektívnej zodpovednosti musí byť pokuta primeraná.

Právna veta R 39/2017

I. Z vôle zákonodarcu vloženej do obsahu daňových predpisov nepochybne vyplýva, že celý systém daňového trestania za správne delikty je postavený na princípe objektívnej zodpovednosti, teda zdôrazňuje zodpovednosť za výsledok. Otázka zavinenia, ktorá sa rieši najmä v priestupkovom konaní, je v tejto súvislosti irelevantná, nakoľko v konaní o colných deliktoch sa preukazuje len porušenie právnej povinnosti.

II. K zániku resp. redukcii zodpovednosti za colný delikt a následnému upusteniu od uloženia zodpovedajúcej sankcie by mohlo dôjsť len za existencie liberačných dôvodov stanovených priamo v zákone, podľa ktorého sa potrestanie uskutočňuje.

Rozbor rozsudku Najvyššieho súdu SR 1Sžf/71/2015 publikovaného ako R 39/2017. Rozbor spracoval JUDr. Milan Ficek, advokát.

Dve pochybenia pri dovoze repky v roku 2011

Najvyšší súd SR rozhodol 1. decembra 2016 pod sp. zn. 1Sžf/71/2015. Preskúmaval pokutu za colné delikty podľa zákona č. 199/2004 Z. z. v znení rozhodnom pre konanie spoločnosti v roku 2011. Proces súdneho preskúmania dokončil podľa prechodných pravidiel Občianskeho súdneho poriadku.

Pri zásielke 702 300 kilogramov repky spoločnosť predložila doplňujúce colné vyhlásenie s požadovanými podkladmi o dva dni neskôr. Pri ďalšej zásielke 735 100 kilogramov, dočasne uskladnenej od 19. septembra 2011, v stanovenej dvadsaťdňovej lehote nezabezpečila pridelenie colne schváleného určenia. Išlo o dve samostatné povinnosti vyplývajúce z vtedajšieho colného kódexu a vykonávacieho nariadenia, nie o jedinú administratívnu nepresnosť (s. 1–3 a 6 publikovaného rozhodnutia).

Colný úrad uložil pokutu 800 eur a povinnosť nahradiť trovy konania 33,19 eura. Finančné riaditeľstvo rozhodnutie 19. júna 2013 potvrdilo. Spoločnosť poukazovala na pochybenia osôb zabezpečujúcich colné formality, malú závažnosť konania a neprimeranosť pokuty. Krajský súd v Košiciach žalobu zamietol.

Najvyšší súd potvrdil zodpovednosť aj pokutu

Najvyšší súd potvrdil rozsudok krajského súdu a žalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Vychádzal zo zistených termínov a obsahu colných dokladov, ktoré preukazovali nesplnenie oboch povinností. Neuznal, že by nesprávne vyhodnotenie zavinenia mohlo viesť k zrušeniu sankcie (s. 6–7 publikovaného rozhodnutia).

Nosným dôvodom bola povaha podnikateľského colného deliktu podľa § 70 Colného zákona. Zákon v tomto režime nevyžadoval preukázanie úmyslu ani nedbanlivosti a neobsahoval všeobecnú možnosť zbaviť sa zodpovednosti poukazom na vynaložené úsilie alebo konanie tretej osoby. Zapojenie špedície preto samo osebe neodstránilo zodpovednosť žalobcu. Tento záver sa týkal konkrétneho sankcionovaného subjektu a jeho povinností; nenahrádza posúdenie, kto je v inom prípade deklarantom alebo nositeľom porušenej povinnosti.

Objektívna zodpovednosť neznamená automaticky ľubovoľnú výšku sankcie

Súd odlíšil vznik zodpovednosti od určenia pokuty. Pri správnej úvahe skúmal, či colné orgány zostali v zákonných medziach a či svoj postup vysvetlili. Pripomenul tiež rozdiel medzi nezákonnou úvahou, ktorá vedie k zrušeniu rozhodnutia, a zákonnou, ale neprimerane prísnou sankciou, pri ktorej môže prichádzať do úvahy súdne zmiernenie (s. 7–8 publikovaného rozhodnutia).

V tejto veci zohľadnil dĺžku a následky porušení, doterajšie colné delikty spoločnosti, účasť ďalších osôb aj úhradu colného dlhu 26 561,99 eura. Pokutu 800 eur posúdil ako primeranú vo vzťahu k zákonnej hornej hranici 99 581,75 eura. Táto horná hranica však sama osebe nie je dôvodom, pre ktorý by každá podstatne nižšia pokuta bola automaticky primeraná; rozhodujúce bolo aj individuálne odôvodnenie (s. 8–9 publikovaného rozhodnutia).

Komentár advokáta k obrane proti colnej pokute

Za podstatné považujem oddelenie troch otázok: či povinnosť skutočne vznikla žalobcovi, či ju porušil a aká sankcia zodpovedá závažnosti porušenia. Argument, že konal externý colný zástupca, nemusí odstrániť verejnoprávnu zodpovednosť, ale jeho konkrétny postup môže mať význam pri skutkových zisteniach a hodnotení sankcie.

Pri obrane by som preveril colné vyhlásenia, povolenia, doklady o doručení a počítanie lehôt. Až potom má zmysel skúmať osobitné dôvody zániku alebo zmiernenia zodpovednosti. Právnu vetu by som nepoužil ako univerzálny argument, že pri každom daňovom alebo colnom postihu sú subjektívne okolnosti bez významu. Už samotný Colný zákon rozlišuje podnikateľský colný delikt a priestupok, pri ktorom § 71 pracuje so zavineným konaním.

Dnešná úprava má nové lehoty aj osobitné pravidlá nápravy

Podnikateľské colné delikty zostávajú upravené v § 70 a nasledujúcich zákona č. 199/2004 Z. z. Dôležité spresnenie však priniesol § 84b, účinný od 1. januára 2018. Za zákonom určených podmienok môže vlastná žiadosť deklaranta o opravu nesprávnych alebo nepravdivých údajov viesť k zániku zodpovednosti za delikt podľa § 72 ods. 1 písm. d). Pri ďalších výslovne uvedených nesprávnych údajoch zákon obmedzuje maximálnu pokutu na jednu desatinu. Výhody sa neuplatnia napríklad po zistení nesprávnosti colným úradom, po oznámení kontroly alebo pri úmyselnom uvedení údajov. Nejde o všeobecné ospravedlnenie omeškania spôsobeného špeditérom.

Zmenilo sa aj právo EÚ, z ktorého vyplývajú samotné colné povinnosti. Namiesto starej dvadsaťdňovej lehoty je podľa článku 149 nariadenia č. 952/2013 dočasne uskladnený tovar potrebné prepustiť do režimu alebo spätne vyviezť do 90 dní. Článok 42 zároveň výslovne vyžaduje účinné, primerané a odrádzajúce sankcie. Nový colný kódex podľa nariadenia 2026/2108 sa podľa všeobecného pravidla článku 287 ods. 2 začne uplatňovať 21. septembra 2027; jeho prijatie preto neznamená, že sa všetky jeho pravidlá už používajú v novembri 2026.

Rozsudok tak zostáva použiteľný pri vysvetlení objektívnej zodpovednosti. Jeho historické tvrdenie o chýbajúcich liberačných dôvodoch ani konkrétne lehoty však nemožno prevziať bez kontroly aktuálneho a prípadného priaznivejšieho právneho režimu. Súdne preskúmanie správneho trestania a moderáciu dnes upravujú najmä § 195 až 198 Správneho súdneho poriadku.

Časté otázky k R 39/2017

Zbavuje ma chyby špeditéra zodpovednosti za colný delikt?

Sama osebe nie. Treba však najprv preukázať, že porušená povinnosť patrila práve vám, a preveriť osobitné zákonné dôvody zániku alebo zmiernenia zodpovednosti.

Môže byť pokuta neprimeraná, hoci bola uložená pri dolnej časti zákonného rozpätia?

Áno. Primeranosť závisí od konkrétneho porušenia a jeho okolností. Pomer k maximálnej sadzbe nenahrádza individuálne odôvodnenie.

Pomôže dobrovoľná oprava každého colného pochybenia?

Nie. § 84b Colného zákona sa týka presne vymedzených nesprávnych údajov a má výluky, najmä pri už zistenej nesprávnosti alebo úmyselnom konaní. Nie je všeobecnou výnimkou z každej zmeškanej lehoty.

Súvisiace rozbory

• Nesprávne colné vyhlásenie zástupcu môže postihnúť dovozcu (R 51/2001)
• Po uplynutí lehoty na colný delikt nestačí vypustiť pokutu (R 42/2005)
• Clo nie je pokuta: colný dlh pri odcudzenom prenajatom vozidle (R 78/2000)

Pramene rozboru

• Najvyšší súd SR, rozsudok z 1. decembra 2016, 1Sžf/71/2015, R 39/2017, Zbierka 4/2017; publikované znenie, s. 1–9, najmä s. 6–9. Zdroj
• Zákon č. 199/2004 Z. z., znenie účinné od 1. januára 2026, najmä § 70–74, § 84b a § 92e ods. 3. Zdroj
• Nariadenie (EÚ) č. 952/2013, článok 42 ods. 1 a článok 149; historické nariadenia č. 2913/92 a č. 2454/93 sú citované v rozoberanom rozsudku. Zdroj
• Nariadenie (EÚ) 2026/2108, článok 287, najmä odsek 2 a odlišné termíny podľa odseku 3. Zdroj
• Zákon č. 162/2015 Z. z., Správny súdny poriadok, znenie účinné od 12. júna 2026, § 195–198. Zdroj

JUDr. Milan Ficek, advokát