Po uplynutí lehoty na colný delikt nestačí vypustiť pokutu (R 42/2005)

Ak zodpovednosť za colný delikt zanikla uplynutím zákonnej lehoty, colný orgán nemôže zachovať výrok o vine a iba od neho oddeliť sankciu. V rozoberanom prípade musel konanie zastaviť. Najvyšší súd tak odmietol možnosť časovo neobmedzeného vyhlasovania zodpovednosti podnikateľa za starý colný delikt.

Rozsudok vykladá Colný zákon z roku 1996. Jeho všeobecne formulovanú právnu vetu treba čítať v tomto kontexte: nejde o pravidlo, že každá lehota v práve spôsobuje zánik zodpovednosti.

Právna veta R 42/2005

Uplynutie zákonných lehôt - či už subjektívnych alebo objektívnych - má z hmotného hľadiska za následok zánik zodpovednosti za daný skutok a z procesného hľadiska zase procesnoprávne kódexy ukladajú príslušným orgánom zastaviť z dôvodu uplynutia lehôt už začaté konania.

Rozbor rozsudku Najvyššieho súdu SR 2 Sž-o-KS 63/04 publikovaného ako R 42/2005. Rozbor spracoval JUDr. Milan Ficek, advokát.

Spor o následok preklúzie, nie o priebeh dovozu

Najvyšší súd SR rozhodol ako odvolací správny súd 28. februára 2005 pod sp. zn. 2 Sž-o-KS 63/04. Rozhodnutie bolo publikované ako R 42/2005. Posudzované boli dovozy etylalkoholu z 13. decembra 1996, 26. marca a 2. apríla 1997, nie daňová povinnosť za zdaňovacie obdobie.

Aplikoval sa zákon č. 180/1996 Z. z., najmä § 241 písm. a), § 251 a pravidlá zastavenia konania podľa Správneho poriadku. Rozhodujúca dvojročná subjektívna lehota uplynula ešte pred prvým prvostupňovým rozhodnutím. Dnešný Colný zákon nie je predpisom, podľa ktorého sa spätne hodnotili tieto dovozy.

Colný orgán ponechal výrok o porušení predpisov

Podnikateľovi bolo vytýkané, že pri troch dovozoch nepredložil tovar a doklady pohraničnému colnému orgánu. Po prvom súdnom zrušení rozhodnutí colné orgány rozhodovali znovu. Odvolací orgán vypustil časť výroku, avšak zachoval uznanie podnikateľa zodpovedným za porušenie colných predpisov (publikované rozhodnutie, s. 2, prvý odsek odôvodnenia).

Colný orgán tvrdil, že § 251 upravuje iba čas na uloženie pokuty alebo prepadnutia tovaru. Podľa jeho výkladu nebránil samotnému vyhláseniu zodpovednosti. Žalobca namietal, že takto by sa o zodpovednosti mohlo rozhodovať neobmedzene dlho. Krajský súd zrušil obe správne rozhodnutia a uložil vec znovu prejednať; colný orgán sa odvolal (publikované rozhodnutie, s. 1–2).

Prečo sa muselo zastaviť celé deliktuálne konanie

Najvyšší súd odvolaniu colného orgánu nevyhovel a rozsudok krajského súdu potvrdil. Výslovne vyložil, že aj bez názvu „Zánik zodpovednosti“ upravoval § 251 svojím obsahom práve zánik zodpovednosti za colný delikt. Uplynutím lehoty sa teda nevyčerpala iba právomoc určiť výšku sankcie (publikované rozhodnutie, s. 3, odsek začínajúci „V Colnom zákone z roku 1996“).

Po zániku trestnosti nemohlo pokračovať ani rozhodovanie o vine. Zostával postup podľa § 30 Správneho poriadku – zastavenie konania. Súd pripomenul aj záväznosť skoršieho rozsudku 5 Sž 111/01 z 13. marca 2002 v tej istej veci, ktorý už konštatoval zánik trestnosti uplynutím subjektívnej lehoty (publikované rozhodnutie, s. 2–3).

Výsledkom nebolo skutkové zistenie, že podnikateľ dovozy neprihlásiť nemusel. Podstatou bola právna nemožnosť ďalej vyvodzovať deliktuálnu zodpovednosť po uplynutí rozhodnej lehoty. To sú dve odlišné otázky.

Subjektívna a objektívna lehota chránia iným spôsobom

Subjektívna lehota sa viaže na zákonom určenú vedomosť orgánu, objektívna na udalosť nezávislú od takej vedomosti, spravidla na spáchanie deliktu. V tejto veci stačilo uplynutie subjektívnej lehoty. Výklad súdu preto nemožno zameniť za požiadavku, že musia súčasne uplynúť obe lehoty.

Rovnako treba odlišovať zánik zodpovednosti za delikt od existencie samotného colného dlhu. Rozhodnutie riešilo postih za porušenie colných predpisov. Neustanovuje, že zánikom deliktuálnej zodpovednosti automaticky zanikajú aj všetky platobné povinnosti z dovozu.

Komentár advokáta k časovej obrane podnikateľa

Za podstatné považujem zostaviť prehľad dátumov skutku, zistenia porušenia a jednotlivých rozhodnutí. Pri subjektívnej lehote nestačí pracovať iba s dátumom začatia konania; treba zistiť, kedy mal príslušný orgán zákonom požadovanú vedomosť.

Pri preverovaní obdobného prípadu odporúčam oddelene posúdiť, či ide o preklúziu zodpovednosti, premlčanie vymáhania alebo iba poriadkovú lehotu. Práve zámenu týchto inštitútov môže všeobecná právna veta zvádzať. Ak súd už záväzne vyslovil zánik zodpovednosti, správny orgán nemôže tento záver obísť ponechaním odsudzujúceho výroku bez trestu.

Použiteľnosť podľa dnešnej právnej úpravy

Colný zákon č. 180/1996 Z. z. už nie je dnešným základom colného trestania. Aktuálny § 76 zákona č. 199/2004 Z. z. upravuje lehotu na uloženie pokuty alebo prepadnutia tovaru: dva roky odo dňa, keď sa colný úrad dozvedel o porušení konkrétnou osobou, najneskôr šesť rokov od porušenia. Podľa odseku 2 tieto lehoty počas konania o preskúmanie rozhodnutia súdom neplynú. Treba preto zostaviť časový prehľad vrátane súdneho konania.

Dnešný § 195 písm. b) Správneho súdneho poriadku prikazuje v správnom trestaní preveriť preklúziu aj nad rozsah žalobných bodov; § 191 ods. 6 zaväzuje správny orgán právnym názorom zrušujúceho rozsudku. Ochranné jadro R 42/2005 preto zostáva použiteľné: zaniknutú deliktuálnu zodpovednosť nemožno zachovať iba výrokom o vine bez sankcie. Konkrétny výpočet sa však musí opierať o rozhodné znenie dnešného § 76, nie o zrušený § 251, a nemožno ho zamieňať s lehotami na určenie alebo vymáhanie colného dlhu.

Časté otázky k R 42/2005

Môže úrad po preklúzii vysloviť vinu bez pokuty?

Podľa rozoberaného rozsudku pri zániku zodpovednosti podľa historického § 251 nie. Musí zastaviť deliktuálne konanie.

Musia uplynúť subjektívna aj objektívna lehota?

Nie. V tomto prípade zodpovednosť zanikla už uplynutím subjektívnej lehoty. Presné počítanie závisí od rozhodného zákona.

Zaniká tým aj colný dlh?

Taký záver z rozsudku nevyplýva. Zodpovednosť za delikt a povinnosť zaplatiť colný dlh majú vlastné pravidlá.

Súvisiace rozbory

• Pokuta za colný delikt: chyba špeditéra sama osebe podnikateľa nezbavuje zodpovednosti (R 39/2017)
• Historické premlčanie daňovej pokuty sa nesmelo predĺžiť pravidlami pre nedoplatok (R 82/2004)

Pramene rozboru

• Najvyšší súd SR, rozsudok z 28. februára 2005, sp. zn. 2 Sž-o-KS 63/04, R 42/2005, publikované znenie, s. 1–3, najmä s. 3; Zbierka 4/2005, tlačené s. 54–56. Historické § 241 a § 251 zákona č. 180/1996 Z. z. podľa odôvodnenia. Zdroj
• Zákon č. 199/2004 Z. z., Colný zákon, § 76, časové znenie účinné od 1. januára 2026. Zdroj
• Zákon č. 162/2015 Z. z., § 195 písm. b) a § 191 ods. 6, znenie účinné od 12. júna 2026. Zdroj

JUDr. Milan Ficek, advokát