Historické premlčanie daňovej pokuty sa nesmelo predĺžiť pravidlami pre nedoplatok (R 82/2004)

Pri vymáhaní pokút uložených v roku 1995 najvyšší súd nepovolil kombinovať osobitnú päťročnú lehotu s pravidlom o jej novom začiatku po výzve určeným pre daňové nedoplatky. Sankcia nemohla byť premenovaním vo výkaze zbavená vlastného režimu premlčania.

Tento historický rozdiel dnes nemožno prevziať doslovne. Daňový poriadok už do pojmu dane výslovne zahŕňa aj pokutu a aktuálne vymáhanie sa posudzuje podľa jeho vlastných ustanovení.

Právna veta R 82/2004

Právna úprava § 35 zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov je špeciálnou úpravou týkajúcou sa ukladania a vymáhania pokút a nemožno ju zamieňať, prípadne spájať s ustanovením § 69 zákona o správe daní a poplatkov, ktoré upravuje premlčanie práva vybrať a vymáhať nedoplatky.

Rozbor rozsudku Najvyššieho súdu SR Sž-o-KS 219/03 publikovaného ako R 82/2004. Rozbor spracoval JUDr. Milan Ficek, advokát.

Dve pokuty za DPH a neskoršie zrážky zo mzdy

Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. mája 2004 sp. zn. Sž-o-KS 219/03 bol publikovaný ako R 82/2004. Týkal sa vymáhania pokút uložených podľa § 42 ods. 2 zákona č. 222/1992 Zb., s procesným odkazom na zákon č. 511/1992 Zb. Rozhodné boli najmä jeho § 35 ods. 6 a § 69.

Správca dane uložil 3. októbra 1995 pokutu 15 340 500 Sk a 4. decembra 1995 ďalšiu pokutu 12 600 000 Sk. Proti uloženiu žalobca nepodal odvolanie. V júni 1998 bol vyzvaný na úhradu a 11. decembra 2002 orgán nariadil exekúciu zrážkami zo mzdy na podklade výkazu nedoplatkov (publikované rozhodnutie, s. 2).

Orgán chcel po výzve počítať päť rokov odznova

Žalobca namietal uplynutie piatich rokov od vykonateľnosti pokút. Žalovaný tvrdil, že výzva na úhradu v roku 1998 obnovila lehotu podľa všeobecného § 69. Krajský súd žalobu zamietol aj s odkazom na prechodné pravidlá vymáhania začatého pred novelou z roku 1999 (publikované rozhodnutie, s. 1–2).

Najvyšší súd rozsudok zmenil: zrušil rozhodnutie žalovaného zo 17. januára 2003 a vec vrátil na ďalšie konanie. Pôvodné rozhodnutia o uložení pokút nezrušil. Riešil včasnú námietku premlčania ich vymáhania, nie nové posúdenie samotného deliktu (publikované rozhodnutie, s. 3–4).

Osobitnú lehotu nebolo možné dopĺňať na ujmu dlžníka

Na s. 3 súd vysvetlil, že zákon o DPH určoval skutkovú podstatu a výšku sankcie, ale spôsob jej uloženia a vymáhania ponechal zákonu č. 511/1992 Zb. Použil sa preto osobitný § 35 ods. 6: päť rokov od vykonateľnosti rozhodnutia. Tento režim neobsahoval prerušenie alebo nový začiatok po výzve.

Prvá pokuta bola vykonateľná 6. novembra 1995, druhá najneskôr v januári 1996. Pri rozhodovaní o vymáhaní v roku 2002 už lehota uplynula. Súd odmietol prevziať z § 69 nový začiatok od konca roka 1998. Vymáhaná pohľadávka zostávala pokutou, hoci výzva hovorila o nedoplatku DPH.

Premlčanie treba odlíšiť od doručovania aj od zániku sankcie

Výzvu v roku 1998 prevzal otec žalobcu, ktorý bol vo výkone trestu. Žalovaný nedostatok doručovania pripustil a odkazoval na následnú reakciu žalobcu. Najvyšší súd však rozhodnutie založil na nepoužiteľnosti pravidla o opätovnom začiatku lehoty, takže tento spor o doručenie nemohol zmeniť výsledok (publikované rozhodnutie, s. 1–3).

Rozsudok výslovne pracoval s riadne uplatnenou námietkou premlčania. Nejde o všeobecnú vetu, že po piatich rokoch každá pokuta automaticky zanikne, ani o povolenie miešať lehotu na uloženie sankcie s lehotou na vymáhanie už vykonateľného rozhodnutia.

Komentár advokáta k určeniu správnej lehoty

Pri exekučnej obrane najskôr určujem, z akého rozhodnutia pohľadávka vznikla a aké časové znenie zákona platí pre jej uloženie a vymáhanie. Označenie sumy vo výzve alebo vo výkaze nedoplatkov nie je dostatočnou odpoveďou.

Za dôležité považujem presne uplatniť námietku, označiť rozhodnutia a doložiť ich vykonateľnosť. Rozhodujúce je overiť aj účinky medzičasom doručených úkonov a začatej exekúcie podľa skutočne použiteľného predpisu.

Dnešný daňový poriadok používa odlišnú definíciu dane

Aktuálny § 2 písm. b) a f) daňového poriadku zahŕňa do dane aj pokutu a do daňového nedoplatku dlžnú sumu po splatnosti. Historické tvrdenie, že sankcie nie sú nedoplatkami, preto samo osebe neurčuje dnešný výsledok.

Podľa § 85 je základná lehota vymáhania šesť rokov po skončení roka vzniku nedoplatku. Zákon upravuje nový začiatok po doručenej výzve podľa § 80, neplynutie počas daňovej exekúcie, námietku a dvadsaťročný zánik práva. Lehoty na uloženie pokuty sú samostatne v § 155 ods. 12. Pri historických veciach navyše treba použiť prechodné pravidlá § 165. R 82/2004 tak zostáva príkladom zákazu svojvoľného kombinovania režimov, nie návodom na dnešnú päťročnú lehotu.

Časté otázky k R 82/2004

Zrušil súd samotné pokuty z roku 1995?

Nie. Zrušil neskoršie rozhodnutie o námietke proti ich vymáhaniu; základom bola uplynutá lehota a uplatnené premlčanie.

Platí dnes všeobecne päťročné premlčanie vymáhania pokuty?

Nie. Aktuálny daňový poriadok pokutu zahŕňa do dane a pri vymáhaní upravuje vlastný režim § 85.

Je lehota na uloženie pokuty totožná s lehotou vymáhania?

Nie. Ide o samostatné otázky s odlišnými rozhodnými udalosťami a ustanoveniami.

Súvisiace rozbory

• Úroky z premlčaného colného dlhu nemožno oddeliť od premlčania hlavnej pohľadávky (R 67/2014)
• Po uplynutí lehoty na colný delikt nestačí vypustiť pokutu (R 42/2005)

Pramene rozboru

• Najvyšší súd SR, rozsudok, 19. mája 2004, sp. zn. Sž-o-KS 219/03, R 82/2004; publikované znenie, s. 1–4. Historické ustanovenia uvedené v texte rozhodnutia. Zdroj
• Zákon č. 563/2009 Z. z., § 2 písm. b), f), § 80, § 85, § 155 ods. 12 a § 165, znenie účinné od 1. septembra 2026. Zdroj

JUDr. Milan Ficek, advokát