Úroky z premlčaného colného dlhu nemožno oddeliť od premlčania hlavnej pohľadávky (R 67/2014)

Dobrovoľné zaplatenie už premlčaného colného dlhu neodstránilo účinnú námietku premlčania jeho úrokov. Najvyšší súd neprijal názor, že orgán môže čakať so vznikom premlčacej lehoty úrokov až na zaplatenie istiny.

Rozsudok vykladal colnú úpravu platnú pri dovoze v roku 1993. Jeho šesťročnú lehotu nemožno vydávať za dnešnú všeobecnú lehotu a prvú právnu vetu nemožno zameniť za tvrdenie, že úhrada istiny vždy vymaže už vzniknuté úroky.

Právna veta R 67/2014

I. Povinnosť platiť úroky z omeškania, vyplývajúca z vedľajšieho (akcesorického) administratívneho právneho vzťahu, nemôže trvať dlhšie, než trvá hlavný záväzok, pretože uplynutím premlčacej doby sa právo premlčí ako celok.

II. Ak dôjde k premlčaniu colného dlhu, nemôže sa potom takýto právny následok uplynutia času nevzťahovať i na úroky z omeškania, ak povinný subjekt vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k úrokom z omeškania.

Rozbor rozsudku Najvyššieho súdu SR 2Sžf/57/2012 publikovaného ako R 67/2014. Rozbor spracoval JUDr. Milan Ficek, advokát.

Dovozná platba z roku 1993 a úroky vymerané v roku 2010

Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. septembra 2013 sp. zn. 2Sžf/57/2012 bol publikovaný ako R 67/2014. Išlo o úrok 9 947,52 eura z dovoznej platby 114 362 Sk, teda 3 796,12 eura, za omeškanie od 2. marca 1993 do 14. decembra 2005.

Rozhodný bol zákon č. 618/1992 Zb., najmä § 237 a § 238, s prechodnými pravidlami neskorších colných predpisov. Tovarom bol úžitkový porcelán českého pôvodu prepustený do voľného obehu 18. februára 1993. Úrok bol napokon vymeraný 26. októbra 2010 a potvrdený 7. februára 2011 (publikované rozhodnutie, s. 1).

Dlžník zaplatil istinu, ale namietal úroky

Žalobca samotné premlčanie istiny nenamietol a dlh 14. decembra 2005 dobrovoľne zaplatil. Vo vzťahu k úrokom však 15. júla 2008 vzniesol námietku premlčania. Krajský súd daňové rozhodnutia zrušil, pretože šesťročná lehota podľa zistených okolností uplynula 31. decembra 1999.

Colný orgán v odvolaní tvrdil, že úrok v celej výške nemožno určiť pred skončením omeškania. Podľa neho mal mať možnosť začať ho vymeriavať až po platbe a zákon neobsahoval výslovné premlčanie úrokov. Rozlišoval zánik istiny splnením od pretrvania príslušenstva (publikované rozhodnutie, s. 1–2).

Najvyšší súd potvrdil zrušenie colných rozhodnutí

Najvyšší súd potvrdil rozsudok krajského súdu. Na s. 3 ustálil začiatok lehoty na 1. január 1994 a jej uplynutie na 31. december 1999. Za podstatné považoval aj nespornú úhradu naturálneho záväzku v roku 2005 a samostatnú námietku proti úrokom.

Nosný odsek na s. 4 začínajúci „Najvyšší súd Slovenskej republiky preto“ zdôrazňuje akcesorickú povahu vzťahu. Premlčanie hlavnej pohľadávky sa musí prejaviť aj pri úrokoch, ak dlžník v príslušnom rozsahu námietku uplatní. Colný orgán mal pritom možnosť včasnými úkonmi zachovať plynutie novej lehoty; neskoré úkony po jej uplynutí výsledok nezmenili.

Premlčanie neznamená toto isté ako zánik zaplatením

Záver stojí na premlčaní a účinne uplatnenej námietke. Nejde o všeobecné odpustenie úroku každému, kto dodatočne zaplatí daň alebo clo. Rozsudok rovnako nevyhlásil, že úrok nikdy nemožno vymerať po úhrade istiny.

Dôležité je rozlíšiť určenie či oznámenie dlhu, jeho splatnosť, omeškanie a lehoty na výber alebo vymáhanie. Samotné pomenovanie príslušenstva nedovoľuje obísť zákonné lehoty, ale bez určenia konkrétneho režimu nestačí na vyriešenie každej dnešnej úrokovej veci.

Komentár advokáta k rozsahu námietky

Odporúčam presne vyjadriť, či námietka smeruje proti istine, úrokom alebo obom nárokom. Za podstatné považujem chronológiu úkonov a ich oznámenia dlžníkovi. Pri prerušení alebo novom plynutí lehoty môže rozhodovať aj doručená upomienka, nie iba dátum konečného výmeru.

Tento rozsudok by som nepoužíval ako prísľub, že dobrovoľná úhrada istiny ukončí celý spor. Jeho význam je užší: riadna námietka voči premlčanému príslušenstvu má byť rešpektovaná aj pri dobrovoľnom splnení hlavného naturálneho záväzku.

Dnešný Colný zákon má desaťročnú lehotu

Aktuálny zákon č. 199/2004 Z. z. v § 59 ods. 2 naďalej označuje úrok za príslušenstvo colného dlhu. § 60 ods. 1 však upravuje desaťročnú premlčaciu lehotu na výber a vymáhanie dotknutých nedoplatkov. Odseky 2–4 upravujú nové plynutie po oznámenom úkone, konečnú dvadsaťročnú hranicu a potrebu námietky.

V súčasnom colnom režime treba zároveň použiť právo Únie, najmä článok 114 Colného kódexu Únie k úrokom z omeškania. Historický spor nemožno vyriešiť dnešnou úpravou spätne a dnešný spor samotným § 238 z roku 1992. Použiteľné zostáva rozlíšenie príslušenstva a účinkov riadne vznesenej námietky po overení aktuálneho osobitného režimu.

Časté otázky k R 67/2014

Znamená zaplatenie istiny vždy zánik úrokov?

Nie. Rozsudok riešil účinky premlčania a konkrétnej námietky, nie automatické odpustenie príslušenstva pri úhrade.

Musel dlžník namietať aj samotnú istinu?

V posudzovanej veci ju dobrovoľne zaplatil a účinne namietol premlčanie úrokov osobitne.

Platí dnes všeobecne šesťročná colná lehota?

Nie. Aktuálny § 60 Colného zákona ustanovuje pre uvedené nedoplatky desaťročnú lehotu s vlastnými pravidlami jej plynutia.

Súvisiace rozbory

• Historické premlčanie daňovej pokuty sa nesmelo predĺžiť pravidlami pre nedoplatok (R 82/2004)
• Kto rozhoduje o popretej colnej pohľadávke v konkurze (R 116/2003)

Pramene rozboru

• Najvyšší súd SR, rozsudok, 18. septembra 2013, sp. zn. 2Sžf/57/2012, R 67/2014; publikované znenie, s. 1–4. Historické ustanovenia uvedené v texte rozhodnutia. Zdroj
• Zákon č. 199/2004 Z. z., § 59 a § 60, znenie účinné od 1. januára 2026. Zdroj
• Nariadenie (EÚ) č. 952/2013, Colný kódex Únie, článok 114; otvorené konsolidované znenie k 12. decembru 2022. Zdroj

JUDr. Milan Ficek, advokát