Kto rozhoduje o popretej colnej pohľadávke v konkurze (R 116/2003)

Podľa starého zákona o konkurze a vyrovnaní mala o popretej verejnoprávnej pohľadávke rozhodovať príslušná správna autorita, ak vec nepatrila do právomoci súdu. Absencia osobitného správneho postupu ani súčasné postavenie colného úradu ako veriteľa podľa Najvyššieho súdu nezaložili právomoc civilného súdu.

Pri dnešnom konkurze sa tento konkrétny záver nepoužije: § 32 ods. 12 zákona č. 7/2005 Z. z. výslovne zveruje súdu aj určenie popretej pohľadávky, o ktorej inak rozhoduje iný orgán. Rozhodujúci je preto časový režim konkurzu a jeho prechodné ustanovenia.

Právna veta R 116/2003

Okolnosť, že procesné normy správneho práva výslovne neupravujú postup správnych orgánov v incidenčných sporoch, nemá vplyv na záver, že právomoc rozhodnúť takú vec má príslušný správny orgán. Nemá na to vplyv ani skutočnosť, že orgán, ktorý má právomoc spor rozhodnúť, je súčasne v postavení konkurzného veriteľa, ktorého pohľadávka bola popretá.

Rozbor uznesenia Najvyššieho súdu SR Obdo V 57/2001 publikovaného ako R 116/2003. Rozbor spracoval JUDr. Milan Ficek, advokát.

Uznesenie o neprípustnom dovolaní, nie rozhodnutie o existencii dlhu

Najvyšší súd SR rozhodol uznesením z 30. apríla 2003 pod sp. zn. Obdo V 57/2001. Rozhodnutie bolo publikované ako R 116/2003 v Zbierke 6/2003, s. 56 až 58. Predmetom bol procesný postup po popretí colnej pohľadávky 117 978 Sk v konkurze.

Konkurzná otázka sa posudzovala podľa § 23 ods. 2 a 3 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní a právomoc podľa § 7 vtedajšieho Občianskeho súdneho poriadku. Uznesenie riešilo aj prípustnosť dovolania podľa § 237 a § 239 O. s. p. Neposúdilo, či pohľadávka skutočne vznikla alebo bola premlčaná.

Colný úrad namietal, že nemôže rozhodovať vlastný spor

Slovenská republika, konajúca prostredníctvom colného úradu, podala v júni 2000 proti správcovi konkurznej podstaty žalobu na určenie pravosti prihlásenej pohľadávky. Správca ju poprel pre premlčanie.

Krajský súd v Banskej Bystrici konanie zastavil a rozhodol o postúpení veci colnému úradu. Najvyšší súd ako odvolací súd tento postup potvrdil. Vychádzal z verejnoprávneho charakteru pohľadávky a z osobitného pravidla starého konkurzného zákona.

V dovolaní colný úrad tvrdil, že správny poriadok ani colný zákon neupravujú proces rozhodovania o pravosti a poradí popretej pohľadávky. Namietal tiež nevykonanie dôkazov a nedostatočné vysporiadanie odvolacích argumentov. Problém videl aj v tom, že by rozhodoval o pohľadávke, ktorú sám ako konkurzný veriteľ prihlásil.

Prečo dovolací súd právomoc neodvodil z procesnej medzery

Najvyšší súd dovolanie odmietol ako neprípustné. Potvrdzujúce uznesenie nespĺňalo podmienky § 239 a súd nezistil ani tvrdenú vadu odňatia možnosti konať pred súdom podľa § 237 písm. f) O. s. p. Procesný výsledok je výslovne uvedený na s. 3 publikovaného rozhodnutia v poslednom odseku.

Pri posúdení tejto vady súd vysvetlil aj právomoc. Vtedajší § 23 konkurzného zákona zachovával rozhodovanie správneho orgánu tam, kde samotná vec nepatrila do právomoci súdov. Procesná medzera podľa súdu nemenila zákonné rozdelenie právomoci (s. 2 PDF, posledný odsek, pokračujúci na s. 3).

Súd výslovne prijal, že ani súčasné postavenie správneho orgánu ako konkurzného veriteľa tento výsledok nemení. Po správnom rozhodnutí mala nasledovať možnosť súdneho preskúmania podľa piatej časti O. s. p. Súd sa tak zaoberal procesnou cestou, nie dôvodnosťou pohľadávky či námietky premlčania.

Právomoc a dokazovanie o samotnom dlhu sú rozdielne otázky

Pohľadávka môže byť prihlásená v konkurze, ale spôsob rozhodovania o jej popretí vždy určuje príslušný zákon. Historické uznesenie odmietlo založiť právomoc civilného súdu iba argumentom, že iný orgán nemá pohodlný alebo výslovne opísaný proces.

Z odmietnutia dovolania nemožno vyvodiť, že colný úrad preukázal svoju pohľadávku alebo že sa námietka premlčania stala nedôvodnou. Na určenie právomoci nebolo potrebné vykonať všetky dôkazy, ktoré by boli potrebné pri rozhodovaní vo veci samej.

Komentár advokáta k výberu správnej procesnej cesty

Za prvý krok považujem určenie zákona a časovej verzie, podľa ktorých sa konkurz spravuje. Pri starom konkurze môže byť relevantný aj dávno zrušený predpis, ak jeho použitie zachovávajú prechodné ustanovenia. Pri novom konkurze by mechanické použitie R 116/2003 mohlo veriteľa odviesť od zákonom určenej žaloby a lehoty.

Osobitne odlišujem nárok na odôvodnené súdne rozhodnutie od otázky, ktorý orgán vôbec môže rozhodovať. Historické vyjadrenie, že prehliadnutie niektorých odvolacích dôvodov nepredstavovalo vadu podľa § 237 písm. f), nie je všeobecným dnešným povolením ignorovať podstatné námietky. V tomto rozhodnutí bol prieskum viazaný konkrétnou konštrukciou prípustnosti dovolania.

Súčasný zákon zveruje incidenčné určenie súdu

Zákon č. 7/2005 Z. z. vytvoril nový konkurzný režim od 1. januára 2006. Už znenie účinné od 1. januára 2012 v § 32 ods. 13 výslovne počítalo so súdnym určením popretej pohľadávky patriacej inak do právomoci iného orgánu. Aktuálny § 32 ods. 12 takú právomoc súdu výslovne zachováva, aj keď príslušný iný orgán svoje rozhodnutie ešte nevydal.

Podľa aktuálneho § 32 ods. 8 sa veriteľ domáha určenia žalobou proti všetkým, ktorí pohľadávku popreli, do tridsiatich dní od zverejnenia popretia v zozname pohľadávok; zákon upravuje aj ďalšie podmienky. Pri novom prípade preto nemožno namiesto tejto žaloby odkázať veriteľa na starý model samostatného rozhodovania colného úradu.

Výhrada sa týka starých konkurzov. § 206 zachováva doterajšie predpisy pre konkurzy a vyrovnania vyhlásené alebo povolené pred účinnosťou nového zákona aj pre určené návrhy podané pred jeho účinnosťou. Uznesenie je preto dnes predovšetkým historickým prameňom s možným významom pre tieto prechodné režimy, nie pravidlom pre všetky súčasné konkurzy.

Časté otázky k R 116/2003

Rozhodol Najvyšší súd, že colná pohľadávka existovala a nebola premlčaná?

Nie. Dovolanie odmietol ako neprípustné a vysvetlil historickú procesnú cestu. Existenciu ani premlčanie pohľadávky meritórne nevyriešil.

Rozhoduje dnes o každej popretej daňovej alebo colnej pohľadávke sám správny orgán?

Nie. V konkurze podľa aktuálneho zákona č. 7/2005 Z. z. zveruje § 32 ods. 12 určenie popretej pohľadávky súdu aj vtedy, keď o nej inak rozhoduje iný orgán.

Môže byť starý rozsudok ešte významný pre dávny konkurz?

Áno, ak sa na konkurz podľa prechodných ustanovení naďalej vzťahuje zákon č. 328/1991 Zb. Časový režim treba overiť podľa konkrétneho konkurzu a návrhu na jeho vyhlásenie.

Súvisiace rozbory

• Daňovú pohľadávku možno v konkurze doložiť aj overenou kópiou rozhodnutia (R 20/2008)
• Úroky z premlčaného colného dlhu nemožno oddeliť od premlčania hlavnej pohľadávky (R 67/2014)

Pramene rozboru

• Najvyšší súd SR, uznesenie z 30. apríla 2003, sp. zn. Obdo V 57/2001, R 116/2003, Zbierka 6/2003, s. 56–58; celé publikované znenie, s. 1–3, vrátane historického § 23 zákona č. 328/1991 Zb. Zdroj
• Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, aktuálne znenie účinné od 1. októbra 2025, § 32 ods. 8 a 12 až 14, § 206 a § 206a. Zdroj
• Zákon č. 7/2005 Z. z., historické znenie účinné od 1. januára 2012, § 32 ods. 13; porovnanie výslovnej súdnej právomoci pri verejnoprávnej pohľadávke. Zdroj

JUDr. Milan Ficek, advokát