Zrušený príklep v daňovej dražbe a ochrana ďalšieho kupujúceho (R 14/2009)

Zrušenie rozhodnutia o príklepe nemusí automaticky odňať nehnuteľnosť aj ďalšiemu kupujúcemu. Rozhodujúce je, či vydražiteľ pred zrušením svojho titulu platne previedol existujúce vlastníctvo a ďalší nadobúdateľ konal v dobrej viere.

Rozsudok však neustanovuje všeobecné nadobúdanie nehnuteľností od nevlastníka iba na základe dobrej viery. Tento rozdiel výslovne potvrdil veľký senát najvyššieho súdu v roku 2021. Časová postupnosť titulov a prevodov preto tvorí podstatu celého prípadu.

Právna veta R 14/2009

Dodatočné zrušenie nadobúdacieho titulu (príklepu) svedčiaceho v prospech vydražiteľa nemá za následok súčasne aj zánik vlastníckeho práva ďalších nadobúdateľov nehnuteľnosti, ktorí ju získali v dobrej viere.

Rozbor rozsudku Najvyššieho súdu SR 4 Cdo 274/2006 publikovaného ako R 14/2009. Rozbor spracoval JUDr. Milan Ficek, advokát.

Dražba z roku 1997, prevody a zrušenie príklepu

Najvyšší súd SR rozhodol 18. decembra 2007 pod sp. zn. 4 Cdo 274/2006; rozsudok je R 14/2009. Daňová exekúcia vymáhala nedoplatok 1 503 510 Sk a nehnuteľnosti boli vydražené 27. novembra 1997. Rozhodnutie o príklepe nadobudlo právoplatnosť 4. júla 1998.

Príklep bol zrušený rozsudkom z 28. januára 1999, právoplatným 11. februára 1999. Medzitým bola uzavretá kúpna zmluva z 1. februára 1999; neskôr nasledoval ďalší prevod na žalovaného. Súd aplikoval vtedajší § 336i O. s. p. spolu s § 72 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb., nie dnešné pravidlá daňovej dražby (publikované rozhodnutie, s. 2).

Pôvodní vlastníci žiadali určiť svoje vlastníctvo

Nižšie súdy vyhoveli pôvodným vlastníkom. Vychádzali z toho, že zrušením príklepu sa má hľadieť na vydražiteľa, akoby vlastníctvo nikdy nenadobudol. Z tohto predpokladu odvodili neplatnosť ďalších prevodov.

Žalovaný namietal rozdiel medzi neexistujúcim titulom a titulom neskôr zrušeným. Dovolanie bolo prípustné iba pre vymedzenú právnu otázku účinkov zrušenia právoplatného príklepu. Najvyšší súd preto nerozhodoval o každej ďalšej námietke žalovaného (publikované rozhodnutie, s. 1–2).

Najvyšší súd rozsudok zrušil a vec vrátil

Vydražiteľ nadobúdal vlastníctvo originárne po splnení zákonných predpokladov. Kým jeho právoplatný titul nebol zrušený, mohol existujúce vlastníctvo platne previesť. Neskoršie zrušenie príklepu preto samo neviedlo k absolútnej neplatnosti každej medzičasom uzavretej kúpnej zmluvy (publikované rozhodnutie, s. 2, odseky začínajúce „V súvislosti“ a „Pokiaľ v preskúmavanej veci“).

Súd odlíšil prípad, keď vlastníkom zostal vydražiteľ, od prípadu platného prevodu na ďalšiu osobu. V druhom chránil nadobudnuté práva tretích osôb konajúcich v dobrej viere. Odvolací rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Nerozhodol konečným určovacím výrokom, že žalovaný je vlastníkom; napríklad uvádzaný dátum vkladu prvého kupujúceho nebol dovtedy predmetom dokazovania (publikované rozhodnutie, s. 2–3).

Veľký senát v roku 2021 odmietol neprimerané zovšeobecnenie

Uznesenie 1VObdo/2/2020 z 27. apríla 2021 v bodoch 67–68.4 výslovne rozobralo R 14/2009. Vysvetlilo, že išlo o prevod od vydražiteľa, ktorý v relevantnom čase vlastníkom bol. Rozsudok preto neriešil bežný zmluvný prevod od osoby, ktorá sa pre neplatný titul vlastníkom nikdy nestala.

Samotný odkaz na právnu istotu a dobrú vieru teda nestačí na prelomenie zásady, že nikto nemôže previesť viac práv, ako sám má. Použitie právnej vety závisí od osobitnej situácie neskoršieho odpadnutia pôvodne existujúceho titulu.

Komentár advokáta k prevereniu nadobúdacích titulov

Za podstatné považujem skúmať celý reťazec nadobudnutia vrátane právoplatnosti príklepu, zaplatenia podania, kúpnych zmlúv a účinkov vkladu. Bez tohto prehľadu sa ochrana dobrej viery môže nesprávne použiť na celkom iný právny problém.

Pri preverovaní obdobného prípadu odporúčam odlíšiť vedomosť o prebiehajúcom spore od samotného právneho obmedzenia nakladania. Rozsudok tieto okolnosti neposudzoval ako totožné. Ani zápis v katastri však sám neodstraňuje neplatnosť zmluvy; súčasná judikatúra vyžaduje presnú identifikáciu zákonného spôsobu nadobudnutia.

Použiteľnosť podľa dnešnej právnej úpravy

Daňový poriadok č. 563/2009 Z. z. dnes v § 142 ods. 2 viaže nadobudnutie vlastníctva na zaplatenie najvyššieho podania a právoplatný príklep. Odsek 4 upravuje povinnosti vydražiteľa pri zrušení príklepu. Staré ustanovenia O. s. p. už nemožno považovať za účinný procesný základ.

Judikát si zachováva význam pre odlíšenie následného zrušenia titulu od jeho pôvodnej neexistencie. Dnešný dosah treba čítať v hraniciach vysvetlených veľkým senátom, nie ako univerzálnu ochranu každého dobromyseľného kupujúceho. Práve toto spresnenie bráni zavádzajúcemu tvrdeniu, že dobrá viera vždy preváži nad právom pôvodného vlastníka.

Časté otázky k R 14/2009

Získal žalovaný vlastníctvo priamo týmto rozsudkom?

Nie. Najvyšší súd zrušil odvolací rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bolo potrebné zohľadniť jeho právny výklad.

Chráni právna veta aj každú kúpu od nevlastníka?

Nie. Veľký senát výslovne odlíšil prevod od skutočného vlastníka pred neskorším zrušením jeho titulu od prevodu od osoby, ktorá vlastníkom nikdy nebola.

Rozhoduje len dátum kúpnej zmluvy?

Nie. Treba preveriť aj právoplatnosť rozhodnutí, platbu podania a účinky vkladu vlastníctva.

Súvisiace rozbory

• Daňové záložné právo musí presne určiť, ktorý majetok zaťažuje (R 23/1997)
• Daňové záložné právo nezaniká samotným vyhlásením konkurzu (R 50/2019)

Pramene rozboru

• Najvyšší súd SR, rozsudok z 18. decembra 2007, sp. zn. 4 Cdo 274/2006, R 14/2009; publikované znenie, s. 1–3. Historické ustanovenia uvedené v texte rozhodnutia. Zdroj
• Najvyšší súd SR, veľký senát, 27. apríla 2021, 1VObdo/2/2020, body 67–68.4. Zdroj
• Zákon č. 563/2009 Z. z., § 142, znenie účinné od 1. septembra 2026. Zdroj

JUDr. Milan Ficek, advokát