Daňové záložné právo musí presne určiť, ktorý majetok zaťažuje (R 23/1997)

Z rozhodnutia o daňovom záložnom práve musí byť jasné, ktorý majetok je založený. Všeobecný odkaz na peniaze evidované na účte alebo na všetky zásoby liehovín v tomto historickom prípade nestačil.

Požiadavka určitého označenia zostáva významná. Naopak, historický záver, že záloh musí už pri rozhodovaní existovať, nemožno v dnešnom práve preberať bez výhrady: daňový poriadok výslovne umožňuje aj budúci predmet záložného práva.

Právna veta R 23/1997

Ak správca dane v rozhodnutí o vzniku záložného práva k veciam daňového dlžníka podľa § 71 ods. 1, veta prvá zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení zákona č. 146/1995 Z.z. na zabezpečenie daňovej pohľadávky nevymedzil jednoznačne predmet zálohu, je to dôvod, aby súd podľa § 250j ods. 2 O.s.p. pre nepreskúmateľnosť takéto rozhodnutie zrušil.

Rozbor rozsudku Najvyššieho súdu SR 4 Sž 126/95 a 4 Sž 127/95 publikovaného ako R 23/1997. Rozbor spracoval JUDr. Milan Ficek, advokát.

Zabezpečenie spotrebnej dane za rok 1994

Najvyšší súd SR rozhodol 27. marca 1996 v spojených veciach 4 Sž 126/95 a 4 Sž 127/95. Napadnuté akty z roku 1995 zabezpečovali pohľadávky na spotrebnej dani a príslušenstve, pri zásobách výslovne za rok 1994. Aplikovaný bol § 71 zákona č. 511/1992 Zb. v znení uvedenom v právnej vete.

Záloh bol opísaný cez účtovnú evidenciu a neurčené zásoby

V prvom rozhodnutí išlo o peniaze v hotovosti evidované na syntetickom účte 211. V druhom o všetky zásoby vyrobených liehovín. Rozhodnutia zároveň obmedzovali dispozície s majetkom a ukladali opakované informačné povinnosti. Podnikateľ namietal, že samotný predmet zálohu nie je dostatočne určený a časť povinností nemá zákonný základ (s. 2 publikovaného rozhodnutia).

Prečo boli rozhodnutia nepreskúmateľné

Najvyšší súd obe odvolacie rozhodnutia zrušil a veci vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutie muselo popri všeobecných náležitostiach označiť zabezpečovanú pohľadávku aj predmet záložného práva. Jeho vecnoprávne účinky vyžadovali, aby bolo každému zrejmé, ktoré veci sú zaťažené (s. 3).

Pri hotovosti súd žiadal presnú sumu, pri liehovinách konkrétne množstvo a druh. Chýbal jednoznačný výrok, ktorý by taký záloh vymedzoval. Súd zároveň odmietol odvodiť uložené osobitné informačné povinnosti iba zo všeobecnej zásady spolupráce (s. 4). Nerozhodoval tým o zániku samotnej daňovej pohľadávky.

Účtovný údaj nie je automaticky dostatočným označením zálohu

Rozhodujúce nie je množstvo slov v rozhodnutí, ale schopnosť spoľahlivo určiť zaťažený predmet. Treba rozlišovať jednotlivú vec, súbor či inú dovolenú kategóriu majetku a jej právny režim. Označenie musí zodpovedať tomu, čo sa podľa zákona môže založiť.

Rozsudok nezakazuje všetky záložné práva k zásobám alebo majetkovým súborom. Vytýka nedostatočnú identifikáciu podľa vtedajších pravidiel a konkrétnych výrokov.

Komentár advokáta k obrane proti daňovému záložnému právu

Odporúčam porovnať presné znenie výroku s evidenciou majetku, vlastníctvom a označením v príslušnom registri. Osobitne treba preveriť zabezpečovaný nedoplatok, jeho výšku a primeranosť hodnoty zálohu. Odlišná námietka smeruje proti existencii dlhu a odlišná proti neurčitosti zabezpečenia.

Za podstatné považujem neskúmať rozhodnutie len podľa jeho odôvodnenia. Konkrétne povinnosti a predmet zaťaženia musia byť zrozumiteľne vyjadrené vo výroku; neurčitý výrok sa nedá napraviť voľným dodatočným vysvetlením úradu.

Dnes možno založiť aj budúci majetok, ale musí byť určiteľný

Od 1. januára 2012 sa zásadne používa § 81 daňového poriadku. Jeho odsek 2 naďalej vyžaduje označenie nedoplatku a predmetu záložného práva. Odsek 6 upravuje primeranosť hodnoty zálohu. Základná požiadavka presnosti je preto použiteľná aj dnes.

§ 81 ods. 1 však výslovne pripúšťa predmet, ktorý dlžník nadobudne v budúcnosti, vrátane predmetu, ktorý ešte len vznikne alebo závisí od podmienky. Starú požiadavku existencie veci už pri rozhodnutí preto nemožno prezentovať ako dnešný všeobecný zákaz. Aj informačné požiadavky sa musia skúmať podľa konkrétnych dnešných oprávnení, napríklad § 81 ods. 5 o súpise majetku. Aktuálnosť jednotlivých častí rozsudku je teda rozdielna.

Časté otázky k R 23/1997

Zanikne zrušením záložného rozhodnutia aj daňový dlh?

Nie automaticky. Rozsudok riešil zákonnosť a určitosť zabezpečenia, nie zánik zabezpečovanej pohľadávky.

Môže dnes daňový úrad zriadiť záložné právo k budúcemu majetku?

Áno, § 81 ods. 1 daňového poriadku to výslovne umožňuje za zákonných podmienok. Predmet však musí byť riadne označený a rozhodnutie musí mať zákonné náležitosti.

Súvisiace rozbory

• Daňové záložné právo nezaniká samotným vyhlásením konkurzu (R 50/2019)
• Zrušený príklep v daňovej dražbe a ochrana ďalšieho kupujúceho (R 14/2009)

Pramene rozboru

• Rozsudok Najvyššieho súdu SR 4 Sž 126/95 a 4 Sž 127/95 publikovaný ako R 23/1997, zo dňa 27. marca 1996. Publikované znenie, s. 1–4; právna veta na jeho začiatku, nosné dôvody v časti Z odôvodnenia. Oficiálna publikácia: Stanoviská a rozhodnutia 3-4/1997 - vo veciach správnych, fyzické strany zdrojového PDF 12–15. Zdroj
• Zákon č. 511/1992 Zb., § 71 ods. 1 a 2 a § 30; historický výklad v publikovanom rozsudku, s. 2–4.
• Zákon č. 563/2009 Z. z., § 63 a § 81 ods. 1, 2, 5 a 6; časová verzia účinná od 1. septembra 2026. Zdroj

JUDr. Milan Ficek, advokát