Vrátenie zaplatenej dane sa rieši ako preplatok, nie žalobou o bezdôvodné obohatenie (R 24/2002)

Zrušenie platobného výmeru nemení zaplatenú daň na obyčajné občianskoprávne plnenie. Nárok na jej vrátenie sa podľa rozsudku rieši v daňovom režime, nie civilnou žalobou na vydanie bezdôvodného obohatenia.

To neznamená vylúčenie súdnej ochrany voči správcovi dane. Treba však použiť príslušný verejnoprávny postup a následnú správnu súdnu ochranu, ak sú splnené jej podmienky.

Právna veta R 24/2002

Vzťah medzi správcom dane a daňovníkom je vzťahom verejnoprávnym, vyplývajúcim z finančnej činnosti štátu a jeho orgánov, prípadne orgánov miestnej samosprávy. Takýto vzťah nemožno považovať za vzťah občianskoprávny, ani za vzťah obchodnoprávny.

Nárok daňovníka na vrátenie daňového preplatku nie je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniknutý plnením z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol. Na prejednanie a rozhodovanie takéhoto návrhu nie je daná právomoc súdu v zmysle ustanovenia § 7 O. s. p.

Ak súdy prejednali a rozhodli vec, ktorá je osobitným zákonom zverená do rozhodovacej činnosti správcovi daní, rozhodli o veci, ktorá nepatrí do ich právomoci v zmysle ustanovenia § 237 písm. a) O. s. p.

Rozbor rozsudku Najvyššieho súdu SR 2 Cdo 46/2000 publikovaného ako R 24/2002. Rozbor spracoval JUDr. Milan Ficek, advokát.

Civilná žaloba o vrátenie dane z nehnuteľností

Najvyšší súd SR rozhodol 27. septembra 2000 pod sp. zn. 2 Cdo 46/2000; publikácia R 24/2002 je v zbierke 2/2002. Návrh bol podaný 15. júla 1997 a týkal sa 419 153 Sk zaplatenej dane z nehnuteľností. Presné zdaňovacie roky publikovaný text neidentifikuje. Rozhodné boli § 63 zákona č. 511/1992 Zb. a pravidlá právomoci a dovolania podľa OSP.

Nižšie súdy videli odpadnutý dôvod platby

Daňovník zaplatil dodatočne vyrubenú daň. Odvolací daňový orgán neskôr výmery zrušil a vec vrátil na nové konanie. Daňovník požadoval peniaze späť a obrátil sa na civilný súd.

Okresný súd žalobe vyhovel podľa úpravy bezdôvodného obohatenia. Krajský súd síce jeho rozsudok zrušil pre neúplné zistenia, ale civilnú právomoc potvrdil. Správkyňa dane podala dovolanie s námietkou, že o takomto nároku patrí rozhodovať daňovému orgánu (publikované rozhodnutie, s. 1–2).

Najvyšší súd zastavil civilné konanie

Dovolací súd zrušil uznesenie krajského súdu aj rozsudok okresného súdu, konanie zastavil a vec postúpil príslušnému daňovému orgánu. Procesná vada nedostatku právomoci zároveň založila prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu, pri ktorom by inak bežný dovolací režim nestačil (publikované rozhodnutie, s. 2–4).

Rozhodujúcim kritériom bola povaha pôvodného právneho vzťahu. Daňovník plnil s úmyslom splniť daňovú povinnosť. Platba nestratila svoju finančnoprávnu povahu tým, že výmery boli zrušené. O náprave preto rozhodoval osobitný daňový zákon, nie všeobecné ustanovenia o bezdôvodnom obohatení (publikované rozhodnutie, s. 3–4).

Názov žalobného nároku nemení právomoc

Súd nie je viazaný iba právnym pomenovaním, ktoré navrhovateľ zvolí. Treba skúmať rozhodujúce skutkové okolnosti a právny vzťah. Ani tvrdenie, že sa už nerozhoduje o vyrubení, ale iba o vrátení peňazí, samo nevytvára civilnú právomoc.

Najvyšší súd tým neurčil, že daňovník nemá dostať nič späť. Rozhodol o orgáne a procese, v ktorom sa má nárok posúdiť. Nejde ani o všeobecné vylúčenie každej civilnej veci proti štátu alebo obci; rozhodujúci je konkrétny verejnoprávny titul platby.

Komentár advokáta k voľbe správnej ochrany

Za podstatné považujem ešte pred podaním žaloby odlíšiť žiadosť o preplatok, nárok na úrok a prípadný odlišný nárok na náhradu škody. Majú vlastné podmienky a nemusia sa vybavovať v rovnakom konaní. Pri preplatku odporúčam doložiť platbu, rozhodnutia o pôvodnej povinnosti a aktuálny stav daňového účtu. Preformulovanie daňovej požiadavky na bezdôvodné obohatenie nemá obísť osobitný postup ani jeho lehoty.

Dnešný preplatok upravuje daňový poriadok

Od roku 2012 upravuje vrátenie preplatku § 79 zákona č. 563/2009 Z. z. Civilnú právomoc od júla 2016 vymedzuje § 3 a § 4 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. z.; správna súdna ochrana sa riadi zákonom č. 162/2015 Z. z. Historické dovolacie paragrafy OSP sa preto dnes nepoužijú.

Rozlíšenie verejnoprávneho preplatku a občianskoprávneho obohatenia zostáva použiteľným východiskom, keďže osobitný zákon nápravu výslovne upravuje. Konkrétne podmienky vrátenia, použitia sumy na nedoplatky, úroku a súdneho preskúmania však treba určiť podľa dnešného režimu, nie iba podľa existencie zrušujúceho rozhodnutia.

Neskorší rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 30. júla 2024, 4Sfk/90/2023, tento procesný smer výslovne potvrdzuje v bodoch 78–86. Pri osobitnom odvode, ktorého vyrubenie bolo zrušené, rozlíšil vznik preplatku od následného postupu správcu dane. V bode 86 odmietol nahradiť žiadosť o vrátenie civilnou žalobou na bezdôvodné obohatenie. Konanie o vrátení preplatku zároveň oddelil od ďalšieho zúčtovania odvodu; samotná predstava budúcej povinnosti neoprávňovala správcu neodôvodnene odkladať vybavenie žiadosti.

Dnešné poučenie tak nespočíva iba vo výbere správneho súdu. Daňovník musí jasne uviesť platbu a dôvod, pre ktorý ide o preplatok, a správca musí žiadosť posúdiť podľa obsahu. Zostatok sa môže zákonne použiť na existujúce povinnosti; ich existencia však musí byť doložená. Suma nad zákonným limitom sa pri splnení podmienok vracia postupom § 79. Týmto rozsudkom sa nepreukazuje všeobecný civilný nárok proti každej osobe, ktorá určitú platbu prijala.

Časté otázky k R 24/2002

Stačí označiť daň za bezdôvodné obohatenie obce?

Nie. Rozhoduje povaha zaplatenej sumy a osobitný zákonný režim, nie samotné pomenovanie v žalobe.

Rozhodol súd, že nárok na vrátenie neexistuje?

Nie. Civilné konanie zastavil pre nedostatok právomoci a vec postúpil daňovému orgánu.

Súvisiace rozbory

• Zaplatenie vlastnej dane nevytvára nárok na bezdôvodné obohatenie partnera (R 109/2003)
• Vrátenie preplatku po zrušení výmeru nebráni novému rozhodnutiu o dani (R 12/2004)
• Vrátenie daňového preplatku nevylučuje náhradu ďalšej škody (R 28/2006)

Pramene rozboru

• Najvyšší súd SR, rozsudok z 27. septembra 2000, 2 Cdo 46/2000, R 24/2002, zbierka 2/2002; publikované znenie, s. 1–4; historický § 63 zákona č. 511/1992 Zb., § 7 a § 237 písm. a) OSP podľa rozhodnutia. Zdroj
• Zákon č. 563/2009 Z. z., časová verzia od 1. septembra 2026, § 79. Zdroj
• Zákon č. 160/2015 Z. z., časová verzia od 15. júla 2026, § 3 a § 4. Zdroj
• Zákon č. 162/2015 Z. z., časová verzia od 12. júna 2026, všeobecné ustanovenia o správnom súdnictve. Zdroj
• Najvyšší správny súd SR, rozsudok z 30. júla 2024, 4Sfk/90/2023, ECLI:SK:NSSSR:2024:1020200129.1, body 69–88, osobitne 78–86. Zdroj

JUDr. Milan Ficek, advokát