Vrátenie daňového preplatku nevylučuje náhradu ďalšej škody (R 28/2006)

Vrátením nezákonne vybratej dane sa nemusí napraviť každá majetková strata daňového subjektu. Najvyšší súd rozlíšil nárok na daňový preplatok a úrok od civilného nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Existencia prvého nároku sama osebe nevylučuje druhý.

Nejde však o automatické právo na dvojnásobnú kompenzáciu ani o nárok vznikajúci pri každom preplatku. Samostatne sa musia preukázať predpoklady zodpovednosti štátu a konkrétna škoda. Rozsudok aplikoval historický zákon č. 58/1969 Zb.; pri novších zásahoch treba použiť zákon č. 514/2003 Z. z.

Právna veta R 28/2006

Skutočnosť, že vrátenie daňových preplatkov je upravené v ustanovení § 63 zákona č. 511/1992 Zb., nevylučuje aplikáciu zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo nesprávnym úradným postupom v daňovom konaní.

Nárok na vrátenie preplatku podľa ustanovenia § 63 zákona č. 511/1992 Zb. (o ktorom rozhoduje správny orgán) nemožno zamieňať s nárokom na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. (o ktorom rozhoduje súd); uplatnenie jedného z uvedených nárokov nevylučuje uplatnenie aj druhého z nich.

Rozbor rozsudku Najvyššieho súdu SR 1 Cdo 16/2005 publikovaného ako R 28/2006. Rozbor spracoval JUDr. Milan Ficek, advokát.

Nezákonný výmer z roku 1996 a stratené úroky

Najvyšší súd SR rozhodol 31. mája 2005 pod sp. zn. 1 Cdo 16/2005; rozhodnutie bolo publikované ako R 28/2006. Žalobkyňa na základe výmeru z 18. júla 1996 zaplatila 2 069 768 Sk. Suma jej bola zadržaná od 25. júla 1996 do 14. decembra 1998. Publikovaný text neurčuje samostatné zdaňovacie obdobie pôvodnej dane; rozhodujúce bolo obdobie nemožnosti disponovať peniazmi.

Po zrušení výmeru žiadala náhradu výnosu, ktorý by dosiahla na svojom bankovom účte. Nižšie súdy jej priznali 855 245,70 Sk; náklady na stanovisko audítora nepriznali. Odvolací súd upravil začiatok a sadzbu úrokov z omeškania (publikované rozhodnutie, s. 1–3).

Štát namietal výlučnosť daňového úroku

Žalovaná v dovolaní tvrdila, že sankciu za oneskorené vrátenie preplatku upravuje priamo § 63 zákona č. 511/1992 Zb. a žalobkyňa mala úrok uplatňovať voči daňovému úradu. Odvolací súd však pripustil dovolanie iba na právnu otázku, či táto osobitná úprava vylučuje použitie zákona o zodpovednosti štátu.

Dovolací súd bol týmto vymedzením viazaný. Nerozhodoval nanovo o všetkých skutkových otázkach či každom prvku výpočtu škody. Túto hranicu výslovne vysvetlil v odôvodnení a zopakoval pri závere rozhodnutia (publikované rozhodnutie, s. 4 a 8).

Dva nároky s rozdielnym predmetom a rozhodujúcim orgánom

Najvyšší súd dovolanie zamietol. Daňový predpis riešil správu a vrátenie preplatku s úrokom; náhrada škody predstavovala samostatný občianskoprávny vzťah. O prvom nároku rozhodoval správny orgán, o druhom civilný súd. Zákonná úprava preplatku neobsahovala vylúčenie zodpovednosti štátu (publikované rozhodnutie, s. 7–8, odseky začínajúce „Aj podľa záveru“ a „Treba poukázať“).

Súd uviedol tri kumulatívne predpoklady zodpovednosti: nezákonné rozhodnutie, vznik škody a príčinnú súvislosť. Zdôraznil aj požiadavku zrušenia alebo zmeny rozhodnutia pre nezákonnosť podľa vtedajšieho § 4 zákona č. 58/1969 Zb. Samotné tvrdenie o nesprávnom vyrubení dane nepostačuje (publikované rozhodnutie, s. 5–6).

Prečo nejde o náhradu každej zaplatenej dane

Rozsudok sa týkal následkov zrušeného nezákonného výmeru. Neustanovuje, že riadne splnenie zákonnej daňovej povinnosti je škodou. Neskorší rozsudok 3 Cdo 32/2007 z 29. marca 2007, publikovaný ako R 28/2008, odmietol náhradu zákonne zaplatenej dane pri oneskorenom vklade do katastra. Rozdiel spočíva v právnom titule a v priamom príčinnom vzťahu, nie iba v tom, že z majetku odišli peniaze.

Ani súbeh právnych režimov neoslobodzuje poškodeného od presného vyčíslenia ujmy. Pri uplatňovaní ďalšej škody treba pomenovať, čo ešte nebolo napravené vrátením sumy a príslušnou kompenzáciou, a preukázať, že ide o následok nezákonného aktu.

Komentár advokáta k dokazovaniu ďalšej straty

Za podstatné považujem odlíšiť vrátenie istiny, daňový úrok, ušlý výnos a prípadné ďalšie náklady. Každá položka potrebuje vlastný právny titul a dôkaz. Tento rozsudok úspešne vyvracia námietku, že osobitná daňová úprava vždy uzatvára cestu k odškodneniu, ale nenahrádza dokazovanie škody.

Pri preverovaní obdobného prípadu odporúčam pracovať s rozhodnutím rušiacim výmer, dátumami skutočných platieb a vratiek, bankovými podmienkami a dôkazmi o reálnom využití peňazí. Hypotetický výnos bez väzby na konkrétne pomery poškodeného nemožno považovať za preukázaný iba odkazom na tento judikát.

Použiteľnosť podľa dnešnej právnej úpravy

Od 1. júla 2004 upravuje zodpovednosť za novšie zásahy zákon č. 514/2003 Z. z. Jeho § 27 zachováva starý režim pri skorších rozhodnutiach a postupoch, preto najvyšší súd v roku 2005 správne pracoval so zákonom č. 58/1969 Zb. Dnešný zákon upravuje náhradu skutočnej škody a ušlého zisku v § 17 a vyžaduje predbežné prerokovanie nároku podľa § 15–16.

Od 1. januára 2012 upravuje daňové preplatky a úrok § 79 daňového poriadku. Rozlíšenie nárokov trvá, historické sadzby a lehoty však nemožno prevziať. Navyše treba odlíšiť preukázanú ďalšiu škodu od požiadavky vyplatiť pod názvom škody samotný daňový úrok.

Rozsudok NS SR 5Cdo/105/2025 z 18. júna 2026 v bodoch 19–20 výslovne označuje R 28/2006 za ustálenú dovolaciu prax. Súčasne pripomína, že o daňovom úroku rozhoduje správca dane a prípadne správny súd. Pri nároku súvisiacom s vrátenou daňou z emisných kvót zamietol dovolanie; akceptoval odlíšenie daňového úroku od škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. (body 12.1–12.2 a 19–21). Neúspech pri daňovom nároku teda sám osebe nezakladá náhradu rovnakej sumy v civilnom konaní. Rozsudok R 28/2006 naďalej umožňuje oddelene posudzovať samostatnú, konkrétne preukázanú ujmu; neustanovuje automatické dvojité plnenie za tú istú stratu.

Časté otázky k R 28/2006

Bráni vrátenie preplatku žalobe o náhradu škody?

Samo osebe nie. Treba však preukázať samostatnú škodu, nezákonný akt alebo nesprávny postup a príčinnú súvislosť podľa rozhodného zákona.

Priznal rozsudok náhradu všetkých nákladov?

Nie. Náklady audítora nižší súd nepriznal a dovolací prieskum bol obmedzený na právnu otázku súbehu oboch režimov.

Použije sa dnes zákon č. 58/1969 Zb.?

Len ak to odôvodňuje časová pôsobnosť, najmä pri rozhodnutiach alebo postupoch pred 1. júlom 2004. Novšie zásahy sa spravidla posudzujú podľa zákona č. 514/2003 Z. z.

Súvisiace rozbory

• Vrátenie zaplatenej dane sa rieši ako preplatok, nie žalobou o bezdôvodné obohatenie (R 24/2002)
• Vrátenie preplatku po zrušení výmeru nebráni novému rozhodnutiu o dani (R 12/2004)

Pramene rozboru

• Najvyšší súd SR, rozsudok z 31. mája 2005, sp. zn. 1 Cdo 16/2005, R 28/2006, publikované znenie, s. 1–8, najmä s. 4–8; historické § 63 zákona č. 511/1992 Zb. a § 1–4 zákona č. 58/1969 Zb. reprodukované v odôvodnení. Zdroj
• Najvyšší súd SR, rozsudok z 29. marca 2007, sp. zn. 3 Cdo 32/2007, R 28/2008, publikované znenie, s. 6–10. Zdroj
• Zákon č. 514/2003 Z. z., § 15–17 a § 27, časové znenie účinné od 30. júna 2025. Zdroj
• Zákon č. 563/2009 Z. z., § 79, znenie účinné od 1. septembra 2026. Zdroj
• Najvyšší súd SR, rozsudok z 18. júna 2026, sp. zn. 5Cdo/105/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:1120207698.1, najmä body 12.1–12.2 a 19–21; výslovný odkaz na R 28/2006 a odlíšenie daňového úroku od náhrady škody. Zdroj

JUDr. Milan Ficek, advokát