Vrátenie preplatku po zrušení výmeru nebráni novému rozhodnutiu o dani (R 12/2004)

Zrušenie daňového výmeru a následné vrátenie zaplatenej sumy neznamenalo, že daňové konanie bolo definitívne skončené v prospech daňovníka. Správca dane mal pokračovať a rozhodnúť pri rešpektovaní záväzného názoru súdu.

Najvyšší súd zároveň vysvetlil, že kontrola je nástrojom zisťovania skutkov, nie univerzálnou nevyhnutnou podmienkou každého vyrubenia. Tento záver však neodstraňuje zákonné podmienky opakovanej kontroly ani dnešné pravidlá jednotlivých vyrubovacích postupov.

Právna veta R 12/2004

Nevyhnutnou podmienkou na vyrubenie dane podľa § 44 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. nie je vykonanie opakovanej kontroly alebo kontroly vôbec. Daňová kontrola je síce dôležitým prostriedkom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie daňovej povinnosti, ale nie jediným. Na tento účel možno použiť všetky prostriedky (§ 29 ods. 1, 3), ktoré objasnia vec, a preto, ak kontrolu nebolo možné z rôznych dôvodov vykonať, neznamená to, že správca dane nemôže daň určiť.

Rozbor rozsudku Najvyššieho súdu SR 4 SZ 90/02 publikovaného ako R 12/2004. Rozbor spracoval JUDr. Milan Ficek, advokát.

Daň súdneho exekútora za rok 1997 po prvom zrušení výmeru

Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. novembra 2002 sp. zn. 4Sž/90/02 bol publikovaný ako R 12/2004. Išlo o daň z príjmov fyzických osôb za rok 1997 a použitie vtedajších zákonov č. 286/1992 Zb. a č. 511/1992 Zb. Predmetom bol nový výmer po skoršom rozsudku 6Sž/221/00 z 27. júna 2001.

Daňovník pôvodne priznal daň 16 180 Sk. Prvý dodatočný výmer bol súdom zrušený; správca dane potom vrátil 196 180 Sk a 4 800 Sk použil na iný nedoplatok. V pokračujúcom konaní opätovne preveril podklady a určil celkovú daň 38 336 Sk (publikované rozhodnutie, s. 1–2).

Žalobca namietal opakovanú kontrolu aj právoplatné vrátenie

Podľa žalobcu chýbal zákonný podnet na opakovanú kontrolu. Zdôrazňoval právoplatnosť rozhodnutia o vrátení preplatku a namietal neprípustnosť ďalšieho vyrubenia. Súčasne chcel zachovať úľavu určenú začínajúcim podnikateľom, hoci v skoršom spore dosiahol záver, že príjmy exekútora neboli príjmami z podnikania podľa použitej historickej úpravy (publikované rozhodnutie, s. 1–2).

Najvyšší súd žalobu zamietol. Nové vyrubenie nepovažoval za opakovanie už právoplatne skončenej veci, pretože zrušením pôvodných daňových rozhodnutí sa konanie vrátilo do prvého stupňa a muselo pokračovať (publikované rozhodnutie, s. 3–4).

Rozhodnutie o preplatku neurčovalo konečnú výšku dane

Na s. 3 súd odlíšil rozhodnutie o vyrubení od usporiadania platby. Po odstránení pôvodného výmeru sa vrátila suma prevyšujúca daň priznanú samotným daňovníkom. Taký postup reagoval na vtedajší stav splatnej dane; neustanovil, že ďalšia daňová povinnosť už nemôže vzniknúť.

Preverenie podkladov v neskončenom konaní súd odlíšil od kontroly uzavretého obdobia mimo prebiehajúceho konania. Pripomenul tiež prechodný § 110a zákona č. 511/1992 Zb. a dostupnosť ďalších dôkazných prostriedkov. Výsledok preto nemožno zjednodušiť na oprávnenie opakovane kontrolovať kedykoľvek bez dôvodu.

Záväzný názor mal aj nepriaznivý dôsledok pre úľavu

Skorší úspech žalobcu v otázke právneho postavenia exekútora zároveň znamenal, že nemohol požadovať výhodu viazanú na príjmy z podnikania podľa vtedajšieho § 41 ods. 16. Žalovaný bol právnym názorom súdu viazaný. Súd odmietol posudzovať rok 1997 podľa neskorších zmien Exekučného poriadku (publikované rozhodnutie, s. 4).

Treba však odlíšiť konkrétnu záväznosť vysloveného názoru od všeobecnej predstavy, že judikatúrny výklad sa nemôže nikdy vyvíjať. Rozsudok rozhodoval o konkrétnom historickom nároku na úľavu, nie o úplnom dnešnom daňovom postavení exekútorov.

Komentár advokáta k následkom úspešnej žaloby

Pri zrušujúcom rozsudku vždy skúmam, čo presne súd vytkol a aký ďalší postup ponechal otvorený. Vrátenie zaplatenej dane by som nepovažoval za potvrdenie konečnej nulovej povinnosti, ak sa vec vrátila na nové rozhodnutie.

Rovnako považujem za potrebné vyhodnotiť celý dosah právneho názoru na úľavy a ďalšie súvisiace otázky. Procesný úspech v jednom bode nemusí zachovať všetky hmotnoprávne výhody, ktoré daňovník predtým uplatňoval.

Dnešné postupy treba posúdiť podľa daňového poriadku

V súčasnosti vyrubenie dane upravujú § 68 a § 68a daňového poriadku. Skrátené vyrubovacie konanie podľa § 68a osobitne umožňuje vyrubovací rozkaz bez začatia kontroly za tam uvedených podmienok. Neexistenciu kontroly preto nemožno automaticky stotožniť s neexistenciou právomoci rozhodnúť.

Dokazovanie dnes upravuje § 24, opakovanú kontrolu § 44 a vrátenie preplatku § 79. Záväznosť súdneho názoru po zrušení vyplýva z § 191 ods. 6 Správneho súdneho poriadku. Súčasne platia lehoty na vyrubenie podľa § 69. R 12/2004 nedovoľuje žiadne z týchto obmedzení obísť a jeho konkrétnu historickú podnikateľskú úľavu nemožno prevziať do dnešného zákona o dani z príjmov.

Časté otázky k R 12/2004

Znamená vrátenie dane po zrušení výmeru koniec celého sporu?

Nie vždy. Ak súd vec vrátil na ďalšie konanie, správca dane pokračuje a môže pri dodržaní zákona znovu rozhodnúť.

Musí každému vyrubeniu predchádzať kontrola?

Nie. Dnešný daňový poriadok upravuje aj osobitné vyrubovacie postupy bez kontroly, napríklad za podmienok § 68a.

Môže úrad ignorovať záväzný názor súdu?

Nie. V ďalšom konaní ho viaže § 191 ods. 6 Správneho súdneho poriadku.

Súvisiace rozbory

• Vrátenie zaplatenej dane sa rieši ako preplatok, nie žalobou o bezdôvodné obohatenie (R 24/2002)
• Vrátenie daňového preplatku nevylučuje náhradu ďalšej škody (R 28/2006)
• Zrušenie rozhodnutia môže zasiahnuť aj závislý výrok v samostatnom uznesení (R 73/2004)

Pramene rozboru

• Najvyšší súd SR, rozsudok, 26. novembra 2002, sp. zn. 4 SZ 90/02, R 12/2004; publikované znenie, s. 1–4. Historické ustanovenia uvedené v texte rozhodnutia. Zdroj
• Zákon č. 563/2009 Z. z., § 24, § 44, § 68, § 68a, § 69 a § 79, znenie účinné od 1. septembra 2026. Zdroj
• Zákon č. 162/2015 Z. z., § 191 ods. 6, znenie účinné od 12. júna 2026. Zdroj

JUDr. Milan Ficek, advokát