Použitie nadmerného odpočtu na daňový nedoplatok podlieha súdnej ochrane (R 91/2011)

Ak správca dane použije nadmerný odpočet na úhradu iného daňového nedoplatku, zasahuje do majetkového postavenia daňovníka. Rozhodnutie o obrane proti takému použitiu nemožno zo súdneho preskúmania vylúčiť iba s vysvetlením, že upravuje procesný postup.

Najvyšší súd v tomto prípade otvoril cestu k preskúmaniu zákonnosti kompenzácie. Sám však nerozhodol, či bola kompenzácia vzhľadom na reštrukturalizáciu spoločnosti prípustná.

Právna veta R 91/2011

Keďže rozhodnutie o reklamácii podanej proti postupu správcu dane pri platení daní použitím nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty na kompenzáciu nedoplatku na dani z príjmov zo závislej činnosti nemá povahu rozhodnutia procesného, týkajúceho sa vedenia konania, nemôže byť vylúčené zo súdneho prieskumu v správnom súdnictve.

Rozbor uznesenia Najvyššieho súdu SR 8 Sžf 4/2009 publikovaného ako R 91/2011. Rozbor spracoval JUDr. Milan Ficek, advokát.

Uznesenie o prístupe k správnemu súdu

Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 10. júna 2010 sp. zn. 8 Sžf 4/2009 bolo publikované ako R 91/2011. Preskúmavalo sa zastavenie súdneho konania o rozhodnutí správcu dane z 30. júna 2009, ktorým nevyhovel reklamácii proti použitiu nadmerného odpočtu. Rozhodovali vtedajšie ustanovenia zákona č. 511/1992 Zb. a piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.

Žalobca vykázal nadmerný odpočet za marec 2009. Správca dane oznámil, že jeho časť 20 320,02 eura použije na nedoplatok dane z príjmov zo závislej činnosti. Kompenzácia bola podľa oznámenia vykonaná k 24. júnu 2009 (publikované rozhodnutie, s. 1–2).

Spor prebiehal počas reštrukturalizácie

Žalobca zdôrazňoval, že reštrukturalizačné konanie bolo začaté uznesením z 3. marca 2009, zverejneným 6. marca, a reštrukturalizácia povolená 2. apríla 2009 so zverejnením 7. apríla. Tvrdil, že daňová pohľadávka patrila medzi staré pohľadávky s osobitným režimom a správca ju nemohol uspokojiť uvedeným spôsobom.

Krajský súd sa týmito vecnými námietkami nezaoberal. Konanie zastavil, pretože rozhodnutie o reklamácii považoval za procesné rozhodnutie týkajúce sa vedenia konania, bez zásahu do hmotných práv. Žalobca namietal, že výsledkom je práve zánik časti jeho pohľadávky na nadmerný odpočet (publikované rozhodnutie, s. 1–3).

Najvyšší súd zrušil zastavenie konania

Najvyšší súd uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil. Rozhodujúcim bol obsah a účinok preskúmavaného aktu: použitie nadmerného odpočtu na daňový nedoplatok sa priamo týka práv a povinností daňovníka. Rozhodnutie o reklamácii preto nebolo iba usmernením vnútorného priebehu konania (publikované rozhodnutie, s. 4).

Súd zdôraznil, že nárok na nadmerný odpočet vzniká pri splnení podmienok zo zákona. Ak by výsledkom nezákonnej kompenzácie bolo jeho nevrátenie, daňovník musí mať možnosť súdnej ochrany. Na s. 5 však výslovne ponechal skutkové námietky ku kompenzácii krajskému súdu a uložil mu meritórne rozhodnúť. Z uznesenia teda nevyplýva konečný záver o režime konkrétneho reštrukturalizačného dlhu.

Názov procesného úkonu neurčuje rozsah ochrany

Podstata rozhodnutia spočíva v odlíšení vedenia konania od aktu, ktorý ovplyvní platenie dane a osud pohľadávky daňovníka. Samotné procesné označenie nevylučuje materiálny zásah do práv.

Súdny dvor v neskoršom rozsudku Enel Maritsa Iztok 3, C-107/10 z 12. mája 2011, body 64–67, pripustil vrátenie nadmerného odpočtu započítaním. Pri spornom dlhu štátu však zdôraznil dostupnosť účinných opravných prostriedkov. Tento záver podporuje potrebu ochrany; neznamená, že každé konkrétne započítanie je zákonné.

Komentár advokáta k obrane proti kompenzácii

Za podstatné považujem presne identifikovať, aký nárok a v ktorom dni správca dane použitím odpočtu zasiahol. V žalobe by som oddelil dôvod súdnej preskúmateľnosti od dôvodov nezákonnosti samotnej kompenzácie.

Pri súbehu s reštrukturalizáciou odporúčam pracovať s okamihom vzniku pohľadávok a účinkami zverejnených rozhodnutí. Toto uznesenie nenahrádza overenie týchto podkladov. Jeho význam spočíva v tom, že vecné posúdenie nemôže súd odmietnuť iba odkazom na vedenie konania.

Dnešná úprava skúma zásah do subjektívnych práv

Súdna ochrana sa dnes riadi Správnym súdnym poriadkom. Jeho § 3 ods. 1 písm. b) a c) zahŕňa rozhodnutia i opatrenia priamo sa dotýkajúce práv. Výluka v § 7 písm. e) sa vzťahuje na predbežné, procesné alebo poriadkové akty, ktoré nemohli spôsobiť ujmu na subjektívnych právach.

Použitie nadmerného odpočtu dnes upravujú najmä § 55 a § 79 ods. 7 daňového poriadku. Historickú reklamáciu podľa zrušeného zákona nemožno mechanicky prenášať do dnešného procesného postupu. Aktuálny prostriedok ochrany treba určiť podľa podoby zásahu a zákonných podmienok; materiálny test zásahu do práv však zostáva presvedčivý.

Časté otázky k R 91/2011

Rozhodol najvyšší súd, že kompenzácia bola nezákonná?

Nie. Zrušil zastavenie súdneho konania a vecné posúdenie kompenzácie ponechal krajskému súdu.

Vylučuje procesný názov aktu jeho preskúmanie?

Nie sám osebe. Podstatné sú zákonné podmienky a jeho účinky na subjektívne práva.

Zakazuje právo EÚ vrátiť nadmerný odpočet započítaním?

Nie všeobecne. Rozsudok Enel pripúšťa tento spôsob pri zachovaní neutrality a účinných možností obrany proti spornému dlhu.

Súvisiace rozbory

• Nadmerný odpočet DPH nie je daňovým preplatkom (R 60/2009)
• Zaplatenie DPH bolo možné preukázať aj bankovým potvrdením o vklade (R 70/2002)

Pramene rozboru

• Najvyšší súd SR, uznesenie, 10. júna 2010, sp. zn. 8 Sžf 4/2009, R 91/2011; publikované znenie, s. 1–5. Historické ustanovenia uvedené v texte rozhodnutia. Zdroj
• Zákon č. 162/2015 Z. z., § 3 ods. 1 písm. b), c) a § 7 písm. e), znenie účinné od 12. júna 2026. Zdroj
• Zákon č. 563/2009 Z. z., § 55 a § 79 ods. 7, znenie účinné od 1. septembra 2026. Zdroj
• Súdny dvor EÚ, Enel Maritsa Iztok 3, 12. mája 2011, C-107/10, ECLI:EU:C:2011:298, body 64–67. Zdroj

JUDr. Milan Ficek, advokát