Nadmerný odpočet DPH nie je daňovým preplatkom (R 60/2009)

Správca dane nemôže po zrušení nesprávneho rozhodnutia obísť lehotu na vrátenie nadmerného odpočtu tým, že ho označí za daňový preplatok. Najvyšší súd vysvetlil, že nadmerný odpočet vzniká priamo zo zákona a nepotrebuje nové rozhodnutie, ktoré by ho po zrušení pôvodného zamietnutia znovu založilo.

Rozsudok priznal základ nároku na vtedajší sankčný úrok. Pre dnešok však treba osobitne rozlíšiť úrok za oneskorené vrátenie a náhradu za zadržanie odpočtu počas daňovej kontroly; ich aktuálne pravidlá sa zmenili.

Právna veta R 60/2009

Nárok na nadmerný odpočet vzniká ex lége a jeho vznik nie je podmienený existenciou rozhodnutia správcu dane (§ 79 zákona č. 222/2004 Z. z.).

Nadmerný odpočet nie je možné vrátiť formou preplatku na dani.

Rozbor rozsudku Najvyššieho súdu SR 3 Sžf 97/2008 publikovaného ako R 60/2009. Rozbor spracoval JUDr. Milan Ficek, advokát.

Nadmerný odpočet za november 2004

Najvyšší súd SR rozhodol 14. mája 2009 pod sp. zn. 3 Sžf 97/2008, R 60/2009. Platiteľ si za november 2004 uplatnil nadmerný odpočet 1 710 172 Sk. Kontrola sa skončila prerokovaním protokolu 18. apríla 2005. Správca dane odpočet nepriznal a určil vlastnú daňovú povinnosť 91 484 Sk.

Odvolací orgán toto rozhodnutie 11. júla 2005 zrušil a vec vrátil. Správca dane následne 17. augusta 2005 vyplatil odpočet ako preplatok podľa § 63 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. a žiadosť o sankčný úrok zamietol. Právny spor sa týkal najmä § 35b tohto zákona a § 79 vtedajšieho zákona o DPH (publikované rozhodnutie, s. 1–2).

Prečo správca dane úrok odmietal

Podľa správcu dane chýbalo nové rozhodnutie po vrátení veci, ktoré by určilo nižšiu povinnosť a umožnilo použiť § 35b. Súčasne sa opieral o pätnásťdňovú lehotu na vrátenie preplatku od jeho zistenia. Tvrdil teda, že nešlo o neoprávnené zadržiavanie.

Platiteľ poukazoval na lehotu desiatich dní od skončenia kontroly podľa zákona o DPH. Za oneskorenie po jej uplynutí požadoval úrok. Krajský súd zrušil nepriznanie úroku; daňový orgán proti rozsudku podal odvolanie (publikované rozhodnutie, s. 1–2).

Zrušením zamietajúceho výmeru sa obnovil zákonný stav

Najvyšší súd potvrdil rozsudok krajského súdu. Nárok podľa neho vznikol zo zákona, bol obmedzený neskôr zrušeným rozhodnutím a jeho zrušením sa obnovil stav podľa daňového priznania. Nové konštitutívne rozhodnutie nebolo podmienkou samotnej existencie odpočtu (publikované rozhodnutie, s. 3, prvé tri odseky).

Súd výslovne konštatoval vznik nároku na sankčný úrok. Neprijal ani premenu odpočtu na preplatok: preplatok bol sumou skutočne zaplatenej platby prevyšujúcej splatnú daň, kým nadmerný odpočet mal vlastný zákonný titul. Voľbou iného pomenovania sa nemohla zmeniť rozhodná lehota. Rozsudok však sám nevydal peňažný výrok o konkrétnej sume úroku (publikované rozhodnutie, s. 3).

Odpočet a preplatok môžu využívať podobné postupy bez totožnosti

Rozlíšenie vychádza z pôvodu nároku. Pri preplatku sa vracia nadbytočná platba; pri nadmernom odpočte sa uplatňuje mechanizmus DPH, v ktorom odpočítateľná daň prevýši daň na výstupe. Tieto situácie sa nemajú stotožniť iba preto, že výsledkom je platba od správcu dane.

To nevylučuje, aby dnešný zákon na odpočet výslovne primerane použil niektoré pravidlá preplatku. Taký odkaz však musí vyplývať zo zákona a nemení bez ďalšieho povahu nároku. Práve túto hranicu treba zachovať pri čítaní krátkej právnej vety.

Komentár advokáta k správnemu určeniu lehoty

Za podstatné považujem identifikovať právny titul vracanej sumy skôr, než sa začne počítať úrok. Prehľad musí obsahovať uplatnenie odpočtu, začatie a skončenie kontroly, rozhodnutia aj skutočné odpísanie platby z účtu správcu dane.

Pri preverovaní obdobného prípadu odporúčam oddeliť spor o nárok, spor o lehotu vrátenia a spor o kompenzáciu času. Zrušenie rozhodnutia neznamená, že úrad môže ľubovoľne založiť novú lehotu tým, že rovnakú sumu administratívne preúčtuje pod iný názov.

Použiteľnosť podľa dnešnej právnej úpravy

Dnešný § 79 ods. 7 daňového poriadku výslovne primerane vzťahuje pravidlá preplatkov aj na nadmerný odpočet. To vyžaduje výhradu k doslovnému použitiu starej druhej vety: jej jadrom je zákaz obchádzania osobitného režimu, nie zákaz každého zákonného odkazu na pravidlá preplatku.

Od 1. januára 2017 obsahuje zákon o DPH § 79a o náhrade počas kontroly. Súdny dvor v uznesení Kovozber, C-120/15 z 21. októbra 2015, odmietol vnútroštátny systém, ktorý úrok viazal až na uplynutie desiatich dní od skončenia kontroly. Starý rozsudok preto nemožno pokladať za úplný návod na kompenzáciu dnešnej kontroly; treba odlíšiť zákonnú náhradu počas kontroly a následné omeškanie podľa § 79 daňového poriadku.

NSS SR v rozsudku 2Sžfk/42/2020 z 21. júla 2025, body 54–62, odmietol ako nesúladnú s právom Únie šesťmesačnú dobu bez náhrady podľa § 79a po obvyklej lehote vrátenia. V bode 61 určil hranicu štyroch mesiacov od lehoty na priznanie za obdobie nasledujúce po vzniku odpočtu; v posudzovanom mesačnom režime ide o päť mesiacov od lehoty priznania za obdobie vzniku odpočtu. Vyžaduje individuálne posúdenie a pri pasivite správcu dane pripúšťa kratšiu dobu. Sadzbu treba porovnať s nákladmi krátkodobých úverov nefinančným podnikom; zákonná sadzba nie je automaticky vždy nesúladná a za kontrolu sa automaticky nepriznáva 10 % podľa daňového poriadku (body 63–72). Ide o kompenzáciu počas kontroly, ktorú nemožno zamieňať s omeškaním riešeným v R 60/2009.

Pre kontroly skončené pred rokom 2017 dopĺňa nález II. ÚS 152/2025 z 11. júna 2025, body 32–35 a 37, ďalšiu hranicu: stanovisko Snj 36/2019 nezakladá priamu spätnú aplikáciu § 79a. Právnym základom je čl. 183 smernice o DPH a judikatúra Súdneho dvora; neskoršia vnútroštátna úprava môže byť iba pomocným vodidlom. Primeranosť trvania sa musí posúdiť podľa konkrétneho priebehu kontroly.

Časté otázky k R 60/2009

Potrebuje nadmerný odpočet vždy priznávajúce rozhodnutie?

Nie. Nárok vzniká pri splnení zákonných podmienok zo zákona; kontrola a rozhodovanie však môžu preverovať jeho existenciu a výšku.

Je dnešné použitie pravidiel preplatku zakázané?

Nie. § 79 ods. 7 daňového poriadku ich primerane používa aj na odpočet. Nemožno tým však obchádzať osobitné pravidlá DPH.

Je úrok počas kontroly rovnaký ako úrok za omeškanie?

Nie. Dnešné § 79a zákona o DPH a § 79 daňového poriadku majú odlišné predpoklady a treba ich posudzovať samostatne.

Súvisiace rozbory

• Úrok za zadržaný nadmerný odpočet: stanovisko z roku 2019 dnes vyžaduje zásadné spresnenie (R 56/2019)
• Šesťmesačné čakanie na úrok zo zadržanej DPH už nemožno používať automaticky (R 28/2021)
• Použitie nadmerného odpočtu na daňový nedoplatok podlieha súdnej ochrane (R 91/2011)

Pramene rozboru

• Najvyšší súd SR, rozsudok z 14. mája 2009, sp. zn. 3 Sžf 97/2008, R 60/2009; publikované znenie, s. 1–3. Historické ustanovenia uvedené v texte rozhodnutia. Zdroj
• Zákon č. 563/2009 Z. z., § 79 ods. 3 a 7, znenie účinné od 1. septembra 2026. Zdroj
• Zákon č. 222/2004 Z. z., § 79 a § 79a, znenie účinné od 1. januára 2026. Zdroj
• Súdny dvor EÚ, uznesenie Kovozber, 21. októbra 2015, C-120/15, ECLI:EU:C:2015:730, najmä body 23–30 a výrok. Zdroj
• Najvyšší správny súd SR, rozsudok z 21. júla 2025, sp. zn. 2Sžfk/42/2020, ECLI:SK:NSSSR:2025:1017202152.4, najmä body 54–62 a 63–73. Zdroj
• Ústavný súd SR, nález z 11. júna 2025, sp. zn. II. ÚS 152/2025, najmä body 32–35 a 37; časová pôsobnosť § 79a a účinky stanoviska Snj 36/2019. Zdroj

JUDr. Milan Ficek, advokát