Skrátenie dane za viac rokov môže tvoriť jeden pokračovací trestný čin (R 27/2001)

Samostatné ročné daňové priznania nevylučujú, aby úmyselné skrátenie dane v nadväzujúcich rokoch tvorilo jeden pokračovací trestný čin. Musia však byť splnené aj časové, vecné a subjektívne súvislosti; samotná totožnosť daňovníka nestačí.

Najvyšší súd týmto uznesením rozhodol o príslušnom súde, nie o vine obvineného. Dobová právna veta o prvostupňovej príslušnosti krajského súdu sa po rekodifikácii trestného procesu nedá používať ako dnešné pravidlo.

Právna veta R 27/2001

O pokračovanie v trestnom čine skrátenia dane podľa § 148 ods. 5 Trestného zákona*) v prípade skrátenia dane z príjmu fyzických osôb podľa zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, pri ktorej je zdaňovacím obdobím spravidla jeden rok, ide aj vtedy, keď páchateľ pokračuje v trestnej činnosti v niekoľkých po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach za predpokladu splnenia zákonných podmienok pokračovania v trestnom čine v zmysle § 89 ods. 19 Trestného zákona.

V takom prípade je v zmysle § 17 Trestného poriadku príslušným na vykonanie konania v prvom stupni krajský súd.

*) Podľa novely Trestného zákona - zákona č. 183/1999 Z. z. s účinnosťou od 1. septembra 1999 ide o trestný čin skrátenia dane a poistného.

Rozbor uznesenia Najvyššieho súdu SR Ndt 183/2000 publikovaného ako R 27/2001. Rozbor spracoval JUDr. Milan Ficek, advokát.

Uznesenie o príslušnosti, nie odsudzujúci rozsudok

Najvyšší súd SR rozhodol 17. januára 2001 pod sp. zn. Ndt 183/2000; uznesenie je publikované ako R 27/2001 v zbierke 2/2001. Predmetom obžaloby bolo skrátenie dane z príjmov fyzickej osoby za roky 1995 a 1996. Súd vychádzal z § 148 a § 89 ods. 19 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. a z pravidiel príslušnosti Trestného poriadku č. 141/1961 Zb.

Dva roky zatajených príjmov a sporných výdavkov

Prokurátor kládol podnikateľovi obchodujúcemu s kovovým odpadom za vinu nepriznané príjmy v roku 1995 a v roku 1996. V druhom roku mu pripisoval aj fiktívne výdavkové doklady o nákupe odpadu od obyvateľstva. Podľa obžaloby mala byť daň skrátená o 637 098 Sk za prvý rok a o 1 656 270 Sk za druhý rok (publikované rozhodnutie, s. 1–2).

Krajský súd považoval ročný odstup priznaní za prekážku pokračovania a vec postúpil okresnému súdu. Po ďalšom prikázaní veci inému okresnému súdu vznikol spor o vecnú príslušnosť. Okresný súd zastával názor, že ide o jeden čin v súhrnnom rozsahu a konať má krajský súd (publikované rozhodnutie, s. 2).

Ročná periodicita sama nerozdeľuje trestný čin

Najvyšší súd určil ako príslušný Krajský súd v Nitre. Vysvetlil, že pri dani s ročným zdaňovacím obdobím môže byť pokračovanie naplnené aj vo viacerých po sebe nasledujúcich obdobiach. Posudzovať treba jednotný zámer, rovnaký alebo podobný spôsob a blízku súvislosť útokov, nie mechanicky dĺžku medzi podaniami priznaní (publikované rozhodnutie, s. 3, prvé tri odseky).

Na podklade obžaloby považoval tieto podmienky za splnené a sumu 2 293 368 Sk za rozsah odôvodňujúci dobovú kvalifikáciu podľa § 148 ods. 5. Zároveň výslovne pripomenul, že definitívne skutkové zistenia a konečná právna kvalifikácia patria až hlavnému pojednávaniu (publikované rozhodnutie, s. 3, posledný odsek).

Prečo nemožno jednotlivé obdobia automaticky sčítať

Rozhodnutie pripúšťa spojenie útokov pri splnení zákonných znakov. Neustanovuje domnienku pokračovania pri každej daňovej chybe toho istého podnikateľa. Samostatne treba preukázať úmyselný charakter konania a súvislosti potrebné pre pokračovací trestný čin. Daňové nedoplatky, účtovné omyly a úmyselné skrátenie dane nie sú zameniteľné kategórie.

Právna veta má dve roviny: hmotnoprávnu jednotu konania a procesný dôsledok pre príslušnosť podľa vtedajšieho práva. Zmena procesnej úpravy môže odstrániť druhý dôsledok bez toho, aby stratilo význam rozlišovanie pokračovania a opakovaných samostatných činov.

Komentár advokáta k preverovaniu viacerých zdaňovacích období

Za podstatné považujem spracovať presnú časovú os: jednotlivé priznania, účtovné operácie, vznik a prejavy zámeru a prípadné procesné prerušenie jednoty konania. Každý útok musí mať vlastný skutkový a dôkazný podklad. Obrana sa nemá obmedziť iba na tvrdenie, že išlo o rôzne kalendárne roky; rovnako nemožno bez dôkazov prijať súhrnnú sumu len preto, že všetky položky zistila jedna kontrola.

Dnešná úprava pokračovania a súdnej príslušnosti

Od 1. januára 2006 sa uplatňuje Trestný zákon č. 300/2005 Z. z. Skrátenie dane a poistného upravuje § 276 a pokračovanie § 122 ods. 10. Ten vyžaduje objektívnu súvislosť v čase, spôsobe a predmete útoku aj subjektívnu súvislosť, najmä jednotiaci zámer. Základná myšlienka uznesenia preto zostáva relevantná, vždy pri rešpektovaní priaznivejšieho zákona a osobitostí konkrétneho skutku.

Najvyšší súd v neskoršom uznesení z 28. marca 2018, sp. zn. 4Tdo/25/2015, na s. 6 až 7 potvrdil potrebu kumulatívneho preukázania súvislostí a jednotiaceho zámeru prítomného už pri prvom útoku. Pri daniach zohľadnil, že časový odstup vyplýval zo zákonných termínov priznaní; pripustil aj rôzne druhy daní a podobné, nie celkom totožné spôsoby konania. Skutky však konkrétne spájal obchod s rovnakou komoditou a spoločné nepravdivé faktúry. Nešlo o povolenie spájať všetky daňové pochybenia jednej osoby bez takýchto väzieb.

Toto uznesenie zároveň riešilo čin pokračujúci cez účinnosť nového Trestného zákona. Pri určení jeho časovej pôsobnosti vychádzalo z posledného útoku a požiadavky trestnosti skorších útokov aj podľa skoršieho práva. Nemožno preto jednotlivé obdobia jedného preukázaného pokračovacieho činu ľubovoľne rozdeliť iba podľa výhodnosti postupných zákonných znení. Odlišnou otázkou ostáva použitie neskoršieho priaznivejšieho zákona na čin ako celok.

Príslušnosť sa riadi Trestným poriadkom č. 301/2005 Z. z., najmä § 15 a § 16. Základným prvostupňovým súdom je okresný súd s ustanovenými výnimkami; formuláciu o krajskom súde z roku 2001 nemožno preniesť na nové konanie.

Časté otázky k R 27/2001

Znamenajú dva daňové roky vždy dva trestné činy?

Nie. Pri splnení všetkých zákonných znakov môže ísť o jeden pokračovací trestný čin, ale spojenie sa musí preukázať.

Rozhodol Najvyšší súd, že obvinený je vinný?

Nie. Určil príslušný súd a výslovne ponechal konečné zistenia na dokazovanie na hlavnom pojednávaní.

Súvisiace rozbory

• Fiktívny vývoz alkoholu: súbeh trestných činov, dôkazy a zákaz zhoršenia postavenia obžalovaného (R 1/2000)
• Clo a daň pri fiktívnom oslobodení dovozu: historický súbeh zmenila už novela z roku 1999 (R 41/2000)

Pramene rozboru

• Najvyšší súd SR, uznesenie zo 17. januára 2001, Ndt 183/2000, R 27/2001, zbierka 2/2001; publikované znenie, s. 1–3; s. 4–5 obsahujú len oddeľovacie strany zbierky. Historické § 148 a § 89 ods. 19 zákona č. 140/1961 Zb. a § 17 a § 24 zákona č. 141/1961 Zb. podľa rozhodnutia. Zdroj
• Zákon č. 300/2005 Z. z., časová verzia od 18. augusta 2026, § 122 ods. 10 a § 276. Zdroj
• Zákon č. 301/2005 Z. z., časová verzia od 18. augusta 2026, § 15 a § 16. Zdroj
• Najvyšší súd SR, uznesenie z 28. marca 2018, sp. zn. 4Tdo/25/2015, ECLI:SK:NSSR:2018:7112010216.1, najmä s. 6–8 k súvislostiam útokov a časovej pôsobnosti. Zdroj

JUDr. Milan Ficek, advokát