Odpočet DPH nemožno odmietnuť len pre neúplnú adresu a zrušenú registráciu (R 76/2001)

Tento rozsudok nie je iba upozornením na nedostatočnosť pro forma faktúry. Daňové orgány v ňom neuspeli: nepreverili, či dodávateľ napriek zrušenej registrácii opäť nezískal postavenie platiteľa zo zákona a či chýbajúci údaj skutočne bránil jeho identifikácii.

Súd odpočet definitívne nepriznal, ale zrušil daňové aj sankčné rozhodnutia pre nedostatočné podklady. Dnešný nárok sa posudzuje podľa zákona č. 222/2004 Z. z. a judikatúry EÚ o materiálnych a formálnych podmienkach.

Právna veta R 76/2001

Vznik nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty podľa ustanovenia § 20 zákona č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov spočíva v tom, že platiteľ má nárok na odpočet dane iba pri tých zdaniteľných plneniach, ktoré sú určené na uskutočňovanie zdaniteľných plnení platiteľa. Daňový doklad deklaruje, že došlo k zdaniteľnému plneniu medzi dvoma platiteľmi dane z pridanej hodnoty, pričom jednému vzniká daňová povinnosť a druhému nárok na odpočet dane. Daňový doklad odzrkadľuje všetky skutočnosti súvisiace s týmto zdaniteľným plnením, a preto nemožno ho iba stotožňovať s faktúrou alebo s tzv. pro forma faktúrou.

Rozbor rozsudku Najvyššieho súdu SR 7 Sž 4,5/00 publikovaného ako R 76/2001. Rozbor spracoval JUDr. Milan Ficek, advokát.

DPH za júl, september a november 1998

Najvyšší súd SR rozhodol 16. mája 2000, sp. zn. 7 Sž 4,5/00; rozsudok bol publikovaný ako R 76/2001 v zbierke 4/2001. Preskúmaval dodatočnú DPH 1 092 395 Sk a zvýšenie 546 198 Sk. Rozhodnou úpravou boli § 4, § 15, § 20, § 43 a § 44 zákona č. 289/1995 Z. z.

Osem faktúr s námietkami proti dodávateľovi

Správca dane neuznal odpočet z ôsmich faktúr pre nedostatky identifikácie a preto, že dodávateľ mal zrušenú registráciu. Žalobca namietal, že daň partnerovi zaplatil a zamietnutie odpočtu preňho znamená ďalšie daňové zaťaženie. Žalovaný odlišoval odvod dodávateľa od nároku odberateľa (publikované rozhodnutie, s. 1).

Sporné doklady obsahovali obchodné meno, identifikačné a daňové identifikačné číslo a na pečiatke aj bankové údaje. Správca dane podľa nich vedel príslušnou súčinnosťou dodávateľa dohľadať. Preto bolo potrebné objasniť, aký reálny dôsledok mal chýbajúci identifikačný údaj (publikované rozhodnutie, s. 3).

Zrušenie registrácie nemuselo byť konečnou odpoveďou

Súd zrušil rozhodnutia žalovaného aj daňového úradu a vec vrátil. Dobový zákon podľa jeho výkladu umožňoval vznik postavenia platiteľa po dosiahnutí obratu priamo zo zákona aj pri nesplnení registračnej povinnosti. Zrušená registrácia preto sama nevylučovala neskorší opätovný vznik tohto postavenia (publikované rozhodnutie, s. 2–3).

Pri identifikačných náležitostiach požadoval rozlíšiť nedostatok s hmotnoprávnymi následkami, napríklad nemožnosť identifikovať subjekt, od neúplnosti, pri ktorej je identita z ostatných údajov zistiteľná. Doterajšie dokazovanie podľa neho nepostačovalo na zamietnutie odpočtu v posudzovaných obchodoch (publikované rozhodnutie, s. 3).

Doklad potrebuje vecný podklad

Súd zároveň zdôraznil, že doklad nie je totožný s akýmkoľvek listom označeným ako faktúra. Odpočet vyžadoval uskutočnené plnenie použité pre zdaniteľné plnenia príjemcu a splnenie dobových zákonných podmienok. Z uvedenia pro forma faktúry v právnej vete nemožno vyvodiť, že súd preukázal jej použitie pri každej spornej položke.

Rozhodnutie nezakladá automatický odpočet pri každom neúplnom doklade. Ukladá zistiť, či materiálne podmienky boli splnené a aký význam má konkrétna vada. Zaplatenie sumy partnerovi samo osebe nenahrádza ostatné podmienky.

Komentár advokáta k rozlíšeniu chyby a neexistujúceho plnenia

Za podstatné považujem presné určenie výhrady správcu dane. Chýbajúca adresa, nejasná identita dodávateľa a neuskutočnené dodanie nie sú rovnaký problém. Pri formálnej chybe odporúčam preukázať identitu ostatnými údajmi a predložiť opravený doklad. Pri spornom postavení dodávateľa treba preskúmať právny dôvod a okamih jeho vzniku či zániku, nie uspokojiť sa s jediným údajom o starej registrácii.

Použiteľnosť pri dnešnom odpočte

Od mája 2004 sa uplatňujú najmä § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. Súčasný § 4 samostatne určuje vznik platiteľstva a registračné povinnosti; nemožno ho nahradiť historickým § 4 z roku 1995. Rovnako staré 50 % zvýšenie dane nie je dnešnou všeobecnou sankciou.

Rozsudok C-154/20, Kemwater ProChemie, z 9. decembra 2021, body 29–38, potvrdzuje potrebu rozlišovať formálne požiadavky od materiálnych a zohľadňovať doplňujúce informácie. Použiteľné jadro R 76/2001 spočíva v odmietnutí povrchného formalizmu, nie v zrušení povinnosti preukázať reálne dodanie a zákonné postavenie dodávateľa.

Domáce spresnenie priniesol NSS SR v rozsudku z 31. januára 2024, 6Sžfk/26/2020, body 75–80 a 84–90. Pri inom spore o identitu dodávateľa vyžadoval dôvodné, dôkazmi podložené pochybnosti a zhodnotenie dôkazov, ktorými na ne platiteľ reagoval. Samotná nekontaktnosť dodávateľa ani problém vo vzdialenejšej časti reťazca nepredstavovali automatickú odpoveď na materiálne podmienky konkrétneho plnenia. Tento prístup podporuje riadne preverenie identity aj východisko R 76/2001; nenahrádza však dnešné preukázanie zákonného postavenia skutočného dodávateľa.

Časté otázky k R 76/2001

Zamietol súd odpočet pre pro forma faktúry?

Nie. Zrušil daňové rozhodnutia pre nedostatočné zistenia; pojem pro forma použil pri všeobecnom vysvetlení dokladu.

Je každá neúplná adresa dôvodom zamietnutia odpočtu?

Nie automaticky. Treba posúdiť identifikovateľnosť dodávateľa, materiálne podmienky a možnosť doplnenia údajov.

Súvisiace rozbory

• Odpočet DPH z faktúry dodávateľa, ktorému zanikla registrácia (R 35/2001)
• Odpočet DPH pri spornom dodávateľovi a platbe neznámej osobe (R 29/2017)
• DPH uvedená na pokladničnom bloku neplatiteľa: čo musí správca dane preukázať (R 56/2000)

Pramene rozboru

• Najvyšší súd SR, rozsudok zo 16. mája 2000, 7 Sž 4,5/00, R 76/2001, zbierka 4/2001; publikované znenie, s. 1–3; zákon č. 289/1995 Z. z. podľa rozhodnutia. Zdroj
• Zákon č. 222/2004 Z. z., časová verzia od 1. januára 2026, § 4, § 49 a § 51. Zdroj
• Súdny dvor EÚ, rozsudok z 9. decembra 2021, C-154/20, Kemwater ProChemie, ECLI:EU:C:2021:989, body 29–38. Zdroj
• Najvyšší správny súd SR, rozsudok z 31. januára 2024, 6Sžfk/26/2020, ECLI:SK:NSSSR:2024:8018200579.2, body 74–83 a 84–90; rozlíšenie dôkazného bremena, identity dodávateľa a podvodu. Zdroj

JUDr. Milan Ficek, advokát