Úrok za oneskorené vrátenie dane: nestačí čakať na nové rozhodnutie (R 60/2001)

Ak bola zaplatená daň vyrubená po zániku práva na jej vyrubenie, preplatok podľa tohto rozsudku nevznikol až neskorším rozhodnutím o znížení dane. Nárok na úrok však súd viazal na uplynutie lehoty po žiadosti o vrátenie, nie automaticky na deň zaplatenia dane.

Dnes treba odlíšiť úrok z oneskorene vráteného preplatku od kompenzácie zadržaného nadmerného odpočtu DPH. Ide o súvisiace, ale rozdielne právne režimy.

Právna veta R 60/2001

Ak sa daňový orgán dostal do omeškania uplynutím jednomesačnej lehoty od doručenia žiadosti o vrátenie preplatku na dani (§ 63 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov) má žalobca v súlade s ustanovením § 63 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. nárok na úrok z omeškania, a to odo dňa, keď daňový orgán mal a mohol vrátiť daňový preplatok.

Rozbor rozsudku Najvyššieho súdu SR 5 Sž 49/00 publikovaného ako R 60/2001. Rozbor spracoval JUDr. Milan Ficek, advokát.

Spor sa týkal DPH z rokov 1993 a 1994

Najvyšší súd SR rozhodol 19. júla 2000, sp. zn. 5 Sž 49/00; rozsudok bol publikovaný ako R 60/2001 v zbierke 3/2001. Správca dane v januári 1997 dodatočne vyrubil DPH za prvý, tretí a štvrtý štvrťrok 1993 a štvrtý štvrťrok 1994 a jej zvýšenie. Spor o úrok sa posudzoval podľa § 45 a § 63 zákona č. 511/1992 Zb.

Preplatok bol zaplatený skôr, ako bol úradne uznaný

Žalobca zaplatil vyrubené platby 28. februára 1997. Dňa 24. júna 1998 požiadal o ich vrátenie s námietkou uplynutia lehoty na vyrubenie. Po prvom zamietnutí a zrušujúcom rozsudku správca dane v auguste 1999 čiastočne vyhovel a vrátil 98 813 Sk.

Žalovaný odmietal úrok s tým, že preplatok vznikol až právoplatnosťou neskoršieho rozhodnutia a bol vrátený v lehote počítanej od nej. Žalobca naopak požadoval úročenie už od zaplatenia v roku 1997 (publikované rozhodnutie, s. 1–2).

Súd priznal význam žiadosti z júna 1998

Najvyšší súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vrátil vec na ďalšie konanie. Vyslovil, že pri zaplatení dane po zániku práva na vyrubenie išlo o platbu vyššiu než zákonná splatná daň. Preplatok preto objektívne vznikol zaplatením, nie až právoplatnosťou neskoršieho znižujúceho rozhodnutia (publikované rozhodnutie, s. 2, odsek začínajúci „Žalobca na základe“).

Počiatok nároku na úrok súd určil na 24. júla 1998, keď uplynula dobová jednomesačná lehota od doručenia žiadosti. Neprijal teda celý žalobcov výpočet od 28. februára 1997 ani stanovisko orgánu odsúvajúce vznik preplatku do roku 1999 (publikované rozhodnutie, s. 2, predposledný odsek).

Vznik preplatku a omeškanie nie sú rovnaké dátumy

Praktickým jadrom rozsudku je dvojstupňové posúdenie. Najprv treba zistiť, či a kedy platba prevýšila zákonnú povinnosť. Následne sa určí, kedy mal správca dane sumu vrátiť a odkedy je v omeškaní. Záver o skoršom vzniku preplatku preto automaticky neznamená úrok od rovnakého dňa.

Rozsudok tiež nie je všeobecným pravidlom, že každý neskôr zrušený výmer od začiatku automaticky spôsobuje rovnaké úročenie. Rozhodujúcim predpokladom bolo zistené uplynutie lehoty na vyrubenie a konkrétna žiadosť o vrátenie.

Komentár advokáta k uplatneniu úrokov

Za podstatné považujem zabezpečiť doklad o zaplatení, presnú identifikáciu žiadosti a jej doručenia, rozhodnutia o zákonnom základe platby a dátum skutočného vrátenia. Pri úrokovej požiadavke odporúčam vysvetliť každú časť výpočtu. Samotný odkaz na nezákonnosť vyrubenia nestačí, ak nie je jasné, z akého právneho titulu a od ktorého okamihu sa úrok požaduje.

Dnešné úroky podľa daňového poriadku a práva EÚ

Od roku 2012 upravuje preplatky § 79 zákona č. 563/2009 Z. z. Odseky 2 a 3 určujú podmienky vrátenia a úrok pri omeškaní. Dobovú jednomesačnú lehotu preto nemožno mechanicky nahrádzať súčasným výpočtom bez preverenia použiteľného ustanovenia. Pri zadržanom nadmernom odpočte DPH treba skúmať aj § 79a zákona č. 222/2004 Z. z.

Súdny dvor v uznesení z 21. októbra 2015, C-120/15, Kovozber, najmä body 21–30 a výrok, odmietol vnútroštátny režim, ktorý kompenzáciu nadmerného odpočtu viazal až na uplynutie lehoty po skončení daňovej kontroly. Pre dnešné DPH preto nemožno všetky nároky obmedziť iba historickou konštrukciou omeškania po žiadosti. Každý režim potrebuje vlastné posúdenie.

Neskoršie vnútroštátne rozhodnutia toto rozlíšenie spresnili. Ústavný súd v náleze II. ÚS 152/2025 z 11. júna 2025, body 32 až 35, odmietol priamo spätne použiť § 79a iba na základe zjednocujúceho stanoviska na kontrolu ukončenú pred rokom 2017. Právnym základom je v takom prípade článok 183 smernice a judikatúra Súdneho dvora; neskorší paragraf môže byť len pomocným ukazovateľom. Náhrada sa nevyvodzuje z automatickej retroaktivity zákona.

Najvyšší správny súd v rozsudku z 21. júla 2025, sp. zn. 2Sžfk/42/2020, body 48 až 62, vyhodnotil šesťmesačné odkladanie úročenia po obvyklej lehote vrátenia podľa § 79a ako nezlučiteľné s právom Únie. V bode 61 pracoval pri posudzovanom režime so štyrmi mesiacmi od lehoty na priznanie nasledujúceho obdobia, teda piatimi mesiacmi od lehoty na priznanie obdobia vzniku odpočtu. Zdôraznil individuálne okolnosti a v bode 62 možnosť kratšej doby pri očividnej pasivite správcu dane. Nejde o mechanickú štvormesačnú lehotu od každého pôvodného priznania.

V bodoch 63 až 72 toho istého rozsudku NSS rozlíšil aj sadzbu náhrady: zákonná sadzba § 79a nemusí byť neúčinná v každom období, ale musí pokrývať primerané náklady financovania. Nevyslovil automatický nárok na desaťpercentný úrok podľa § 79 Daňového poriadku za celé zadržanie počas kontroly. Pri dnešnom nároku preto treba oddelene určiť jeho titul, obdobie a sadzbu. Žiadne z týchto neskorších pravidiel nie je spätným prehodnotením predvstupového sporu z rokov 1993 a 1994; vysvetľujú odlišný dnešný a úniový rámec.

Časté otázky k R 60/2001

Priznal súd úrok od zaplatenia dane v roku 1997?

Nie. Za rozhodujúci počiatok označil 24. júl 1998, po uplynutí dobovej lehoty od žiadosti o vrátenie.

Je preplatok to isté ako zadržaný nadmerný odpočet DPH?

Nie. Pri úrokoch treba odlíšiť všeobecný režim preplatku a osobitnú kompenzáciu za zadržanie nadmerného odpočtu.

Súvisiace rozbory

• Úrok za zadržaný nadmerný odpočet: stanovisko z roku 2019 dnes vyžaduje zásadné spresnenie (R 56/2019)
• Nadmerný odpočet DPH nie je daňovým preplatkom (R 60/2009)
• Vrátenie preplatku po zrušení výmeru nebráni novému rozhodnutiu o dani (R 12/2004)

Pramene rozboru

• Najvyšší súd SR, rozsudok z 19. júla 2000, 5 Sž 49/00, R 60/2001, zbierka 3/2001; publikované znenie, s. 1–2; historické § 45 a § 63 zákona č. 511/1992 Zb. podľa rozhodnutia. Zdroj
• Zákon č. 563/2009 Z. z., časová verzia od 1. septembra 2026, § 79 ods. 2–3. Zdroj
• Zákon č. 222/2004 Z. z., časová verzia od 1. januára 2026, § 79a. Zdroj
• Súdny dvor EÚ, uznesenie z 21. októbra 2015, C-120/15, Kovozber, ECLI:EU:C:2015:730, body 21–30 a výrok. Zdroj
• Ústavný súd SR, nález II. ÚS 152/2025 z 11. júna 2025, body 32–37 k neprípustnosti priamej retroaktivity § 79a a k primeranej dobe kontroly. Zdroj
• Najvyšší správny súd SR, rozsudok z 21. júla 2025, sp. zn. 2Sžfk/42/2020, body 48–72 k lehote a sadzbe kompenzácie zadržaného nadmerného odpočtu. Zdroj

JUDr. Milan Ficek, advokát